Poslanci budú vo štvrtok hlasovať o novele Trestného zákona. Čo zmení?


Foto: Poslanci budú vo štvrtok hlasovať o novele Trestného zákona. Čo zmení? Foto: NR SR

Poslanci majú v parlamente hlasovať o schválení novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, o ktorej sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Okrem rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry upravuje aj výšky trestných sadzieb, hranicu škôd či premlčacie doby. Ak by sa uviedla do praxe, značne by ovplyvnila už rozbehnuté trestné konania. Zmena premlčacích lehôt by zasiahla napríklad aj do kauzy Gorila. Hlasovanie o novele začne dnes po 09:00 hod. a bude pravdepodobne trvať najdlhšie v histórii parlamentu. Situáciu priebežne monitorujeme.

Opozičné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie včera organizovali pred budovou parlamentu v čase rokovania o novele protest. „Čakáme na kvalitnú opozičnú kritiku a hľadanie fundovaných riešení, nie hádky, obštrukcie a agresívne skandovanie na uliciach,“ reagoval na opozičné aktivity premiér Robert Fico.


Čo sa stane po zrušení špeciálnej prokuratúry?

Rozpracované spisy by podľa vládnych predstaviteľov mali prejsť na krajské prokuratúry a generálnu prokuratúru. Predseda Andrej Danko pôvodne hovoril o tom, že prokurátori špeciálnej prokuratúry budú naďalej pracovať na svojich spisoch v krajoch. Dnes však nie je isté, že im naozaj ostanú. Ak by boli pridelené iným prokurátorom, trestné konania by sa natiahli.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic by podľa vlastných slov zrejme na prokuratúre ostal, ale ako radový prokurátor. Povedal to v Televízii Markíza. Svoju stoličku vláde ponúkol niekoľkokrát. Deklaroval, že sa pozície vzdá, ak vláda stiahne návrh na rušenie špeciálnej prokuratúry. Tá na to však nereflektovala.

„ÚŠP sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ povedal premiér ešte v decembri počas rokovania vlády.

Aká bola reakcia Bruselu?

Vláda bola o novele rokovať aj v Bruseli. Ešte v decembri minulého roka sa stretli Robert Fico, Robert Kaliňák a Boris Susko s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Eurokomisia kritizovala rýchly legislatívny proces a vládu vyzvala, aby návrh bez náležitého prerokovania nepredkladala.

Hlavná európska prokurátorka Laura Codruta Kövesiová napísala eurokomisii list pre vážne riziko porušenia právneho štátu na Slovensku v súvislosti s vládnou novelou. Rušením špeciálnej prokuratúry sa zaoberal aj europarlament. Prijal rezolúciu, ktorá odsudzuje plány Ficovej vlády. Podporilo ju 496 europoslancov. Opozícia pre vyššie uvedené ohlasy z Bruselu tvrdí, že nám hrozí pozastavenie eurofondov. „Amnestia pre Ficových a Pellegriniho ľudí. A ohrozenie slovenských aj európskych záujmov. Vidí to celá Európa a kvôli promafiánskemu balíčku tejto vlády nám hrozí strata miliárd eur,“ napísal líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka


Vláda sa pri rušení špeciálnej prokuratúry odvoláva na nálezy Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv. Tie sa však týkajú skôr súdov, než špeciálnej prokuratúry. Sú to napríklad situácie, kedy sudca nedostatočne zdôvodnil potrebu väzby alebo o nej mal rozhodovať iný sudca. To sa stalo aj v prípade oligarchu Norberta Bödöra, ktorý má blízky vzťah s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Ten stále čelí obvineniu z prečinu porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom.


Čo zmenil Gašparov návrh a za akú krádež bude hroziť podmienka

Gašpar predložil k novele pozmeňujúci návrh. Má 89 bodov a znižuje hranicu spôsobenej škody, ktorú opozícia kritizovala. Pôvodný návrh rátal s tým, že hranica malej škody bude stanovená od 700 do 35-tisíc eur. V praxi by to znamenalo, že ak niekto ukradne auto v hodnote do 35-tisíc, hrozila by mu podmienka. Dnes by za to dostal 3 až 10 rokov za mrežami. Pozmeňujúci návrh hornú hranicu malej škody zmiernil na 20-tisíc eur.

Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu pripúšťa, že Gašparov návrh môže novele pomôcť napríklad pri daňových trestných činoch. Pri menších daňových činoch sa premlčacia lehota znižovala na tri roky, ale finančná správa má možnosť veci kontrolovať až päť rokov spätne. Hrozilo teda, že ak by prišli v zákonnej lehote na nejaký podvod s DPH, už by sa prípad nevyšetroval a bol by premlčaný. 

Gašpar preto navrhol predĺžiť premlčaciu lehotu pri daňových trestných činov na 5 rokov. Ostatných oblastí sa však nedotýkal. „Jeho návrh ale nerieši to, že najzávažnejšie ekonomické trestné činy môžu všetky skončiť s podmienkou,“ vysvetľuje Makarová s tým, že Gašparov návrh je len kozmetická úprava.

Koalícia sa pri zmene trestných sadzieb obhajuje tým, že o treste má rozhodnúť sudca a oni mu len nastavia mantinely. O podmienke však môže súd rozhodnúť aj teraz. „Napríklad v prípade kauzy Andreja Kisku, ktorému hrozilo väzenie. Súd ho uznal vinným, ale zmenil mu klasifikáciu na podmienečný trest. Nie je to však právoplatné, obe strany sa odvolali,“ tvrdí Makarová.

Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje aj na zmenu výšky malej škody. V praxi je podľa nej bežné, že sa vlámanie podarí vyšetriť s časovým odstupom, pretože páchateľ na mieste skutku často zanechá DNA. Ak je následne prichytený pri trestnom čine, vzorka DNA sa nájde v databáze. Takto je možné odhaliť páchateľov starších skutkov. „V prípade schválenia novely bude musieť byť takýto páchateľ krádeže odhalený v lehote do 3 rokov, inak dôjde k zániku trestnosti z dôvodu premlčania trestného stíhania,“ vysvetľuje nadácia. Aktuálne je doba premlčania stanovená na 20 rokov. 

„Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Pretože ak orgány činné v trestnom konaní neodhalia včas páchateľa, potom budú musieť často zastaviť trestné stíhanie, pretože dôjde k premlčaniu tohto trestného stíhania,“ reaguje na vládnu novelu Via Iuris.


Za balík zeleniny rovnaký trest ako za úplatok 700-tisíc 

Novela zásadným spôsobom zasiahne aj do trestného činu korupcie. Hranica škody veľkého rozsahu sa z pôvodných 133-tisíc eur zvýši na 700-tisíc eur.  Ak by ste dnes prijali úplatok 133-tisíc, bol by to zločin s trestnou sadzbou 7 až 12 rokov. Po schválení novely to bude prečin s trestom do štyroch rokov.

Ak zoberiete ako úplatok balík zeleniny, bude vám hroziť podľa vládnej novely rovnaká trestná sadzba, ako keby ste zobrali úplatok do 700-tisíc eur. Samozrejme, konečný trest je na rozhodnutí sudcu.

Obavy z novej výšky trestov za korupciu má aj generálny prokurátor. V liste, ktorý adresoval predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu, uviedol, že nové výšky trestov nebudú dostatočne odstrašujúce. Vládu žiadal, aby páchatelia v niektorých prípadoch korupcie väzeniu uniknúť nemohli. Koalícia však jeho návrhom na zmeny nevyhovela.

Správy e-mailom Zapnúť upozornenia Poslať tip Nahlásiť chybu