Spoznajte históriu baníctva na Barborskej ceste. Hugo ňou putoval 8 dní úplne sám

Redakcia
•
14 február 2024, 15:00

Spoznajte bohatú históriu nášho regiónu spojenú s baníctvom rôznymi spôsobmi. Jednou z atraktívnych možností je trasa Barborskej cesty, ktorá začína v srdci stredného Slovenska, v Banskej Bystrici. Projekt cestovného ruchu od Občianskeho združenia Banský Región - Terra tento rok oslávi svoje 10. výročie a už teraz sa môže pochváliť výnimočným darčekom.

Barborská cesta bola v decembri minulého roka prijatá do Federácie európskych banských ciest sv. Barbory – MINES.B. Už v apríli predstavia tvorcovia projekt Barborskej cesty zahraničným partnerom na medzinárodnej konferencii Banícke poklady. Dejiskom konferencie bude práve mesto Banská Bystrica, kde táto cesta začína a aj končí. Na tejto konferencii si účastníci vymenia skúsenosti z rozvíjania podobných projektov na podporu banskej histórie v Európe.

Barborská cesta dostala svoje meno podľa patrónky baníkov, Svätej Barbory, o ktorej síce neexistujú oficiálne historické pramene, dozvedáme sa o nej však z rôznych legiend. Jednou z nich je aj legenda, podľa ktorej vďaka svojím znalostiam o kovoch pomohla rybárom vyrobiť železné tyče s pozláteným hrotom, ktoré ich mali ochraňovať pred bleskom počas búrky.

Trasa Barborskej cesty je dlhá 192,3 kilometra a je rozdelená na 9 etáp. Na konci každého úseku vždy nájdete prístrešok a gastronomické potešenie. Takto sýti a oddýchnutí môžete nasledujúci deň pokračovať v objavovaní čarovného sveta, ktorý ukrýval to najcennejšie v podzemí. Dĺžky etáp sa pravidelne striedajú a umožňujú prechod pešo alebo na bicykli. Barborská cesta nie je len putovaním a spoznávaním histórie banských miest a dedín, ale aj cestou k spoznávaniu vlastnej identity. Je prístupná pre každého, bez ohľadu na vek či pohlavie.

Od jej oficiálneho otvorenia ju prešli tisíce turistov a jedným z nich bol aj 23-ročný Hugo Repáň zo Žiaru nad Hronom, ktorý aktuálne žije v Bratislave. Hugo túto cestu absolvoval za 8 dní úplne sám, prečo sa rozhodol práve pre túto cestu?

Dôvodom, prečo som išiel, bolo to, že celá cesta vedie naším regiónom. Pochádzam zo Žiaru nad Hronom a veľmi ma zaujalo to, že častokrát ľudia chodia do Tatier, do Fatry a trošku zabúdajú na to, že aj naše okolie je nádherné. Máme tu Štiavnické a Kremnické vrchy a priznám sa, že aj ja som zanedbával tento kraj a radšej som išiel do známejších hôr. Povedal som si však, že tu mám túto príležitosť, tak som sa rozhodol ísť na Barborskú cestu, aby som spoznal kopce okolo. V lese som nebol nikdy sám. Kedysi chodili mladí muži na skúšku odvahy, aby dokázali sebe aj svetu, že to vydržia a myslím si, že pre mňa to bol tiež taký dôkaz, že to zvládnem.

Nebál si sa sám v noci v lese?

Snažil som sa nechodiť v noci a riadiť sa slnkom, keď vyjde, vstávate a keď zachádza, idete spať. Akurát v septembri majú jelene ruju, takže celý les znel po jeleňoch, ktoré sa ozývali z každej strany. V noci som kráčal len poslednú etapu do Banskej Bystrice, keď sa mi podarilo prejsť 50 kilometrov. Osobne som stretol len malé zvery, srnky, diviaky, veveričky. Mojím cieľom bolo spať v prírode a nejako sa dostať do kontaktu s ňou. Tým pádom som vždy na konci etapy zhodnotil, či budem spať ešte predtým, ako prídem do civilizácie, alebo potom. Rád som využíval infraštruktúru, aby som podporil domáce pohostinstvá, ale noci som trávil len vonku.

Čo ťa najviac zaujalo na banskej histórii na tejto ceste?

Všetka banská infraštruktúra, napríklad obrovské kusy železných banských vozíkov, ktoré boli v baniach, sa stále nachádzajú v tom istom prostredí ako pred rokmi, v okolí banských štôlní. Pre mňa bolo dosť zaujímavé nájsť vec, ktorá nie je atrakciou, na ktorú sa chodia pozerať ľudia, ale je v podstate bežnou súčasťou prírody. Všetky tie tajomné nálezy, ktoré kedysi slúžili a teraz tam už deň či noc ležia v strede lesa.

Prečo túto cestu absolvovať?

Táto cesta dokáže ponúknuť vyžitie úplne všetkým. Rodičia s deťmi si Barborskú cestu môžu rozdeliť na niekoľko dní a každú z etáp si prejsť v rámci dennej turistiky, niekde sa dopraviť a prejsť z miesta na miesto a takto po čiastkach cestu absolvovať. Je tam aj forma prejsť si to na bicykli, ale nájdu sa časti, ktoré sú skutočne zatratené civilizáciou, že tam nie je ani nohy, ani cesty. Výhodou je ísť pešo, uvidíte viac panenskej prírody. Ak je však niekto dobrodruh a chce si siahnuť na svoje dno a trochu porozmýšľať, tak je fajn zvoliť takú formu, akou som šiel ja sám.

Celú trasu a všetky informácie o Barborskej ceste nájdete na barborskacesta.sk.