Nové eurookná na pamiatke UNESCO v Štiavnici pobúrili obyvateľov, ako je možné, že sa niečo také schválilo?

Banská Štiavnica, klenot medzi slovenskými mestami, zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO, čelí ďalšej vlne kritiky. Tentokrát nejde o zdevastované ulice, chátrajúce objekty ani predražené rekonštrukcie. Terčom rozhorčenia je výmena okien – a nie len tak hocijaká.

Na jednom z objektov, ktorý je oficiálne evidovaný ako národná kultúrna pamiatka, sa objavili nové eurookná. Moderné, nové, z pohľadu technológie určite účinné, ale v kontexte historickej architektúry podľa mnohých úplne nevhodné.

FOTO: Zomrel zakladateľ unikátneho projektu Nebo nad Štiavnicou Ľubomír Holtan, zachránil viaceré stáročné banícke domy

„Nové eurookná na národnej kultúrnej pamiatke v meste na Zozname svetového dedičstva UNESCO? Žeby už bola obnova pamiatok v Banskej Štiavnici na ceste tam, kde je na celom Slovensku?“ – pýta sa pobúrene Pavol na sociálnej sieti.

A nie je sám. Diskusia pod jeho príspevkom sa rýchlo rozrástla a ľudia si kladú rovnakú otázku – ako je možné, že niečo také prešlo schvaľovaním?

V metodike Pamiatkového úradu z roku 2023, ktorá presne stanovuje, ako majú vyzerať výplne stavebných otvorov, teda okná a dvere, na pamiatkovo chránených budovách, sa píše jednoznačne: „Na drevené okná NNKP [nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok] a v lokalitách UNESCO používať masívne drevo, vylúčiť europrofil (drevený lepený profil, drevo-hliníkový profil).“

Okrem okien sa objavil aj komentár s fotografiou nových výkladov v podjazde, ktorý vedie k známemu Štiavnickému betlehemu. Dvere majú hliníkové rámy a matné či dymové sklá – presne to, čo ďalší predpis zakazuje. V Zásadách ochrany Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica z roku 2004 sa totiž uvádza: „Nesmú sa používať: plasty, hliník; na zasklenie vzorované, dymové, zrkadlové, brúsené sklo…“

Zoltán sa na situáciu pozerá s určitou dávkou irónie: „Nech je ako chce, ale vždy je to lepšie, ako to bolo pred 15 rokmi… Tie okná môžu urážať akurát pamiatkárov, vďaka ktorým je z nejednej historickej stavby dnes len ruina.“

Je teda lepšie mať „nové, ale nevhodné,“ ako „staré a padajúce?“ Alebo sa dá nájsť zlatá stredná cesta – obnovovať s rešpektom, ale zároveň funkčne?

Estetika vs. funkčnosť – večný súboj

Debata o tom, ako obnovovať historické objekty, nie je v Štiavnici nová. Dlhodobo sa tu stretávajú dva tábory – pamiatkári s dôrazom na autenticitu, a investori, ktorým ide najmä o praktickosť a náklady.

Eurookná, hoci sú funkčne výhodné a energeticky efektívne, nezodpovedajú historickému výrazu stavieb zo 17. či 18. storočia. A v prostredí ako Štiavnica, kde má každá ulica svoju pamäť, každý detail svoj význam, sa aj taká „maličkosť“ ako rám okna stáva symbolom toho, ako (ne)vieme pristupovať k vlastnej histórii.