Rodičia, učitelia aj odborníci z Banskej Bystrice začali otvorene hovoriť o tom, čo mnohí tušia, no málokto pomenuje nahlas. Psychické problémy detí v školách sú vážne a čoraz častejšie. Debatu spustila výzva Bystričanky Andrey, ktorá upozornila na to, že mnohé rodiny aj školy sa v posledných rokoch stretávajú s vážnymi problémami, od šikany až po sebapoškodzovanie a pokusy o samovraždu.
Príspevok, v ktorom požiadala ľudí o anonymné priznanie vlastných skúseností, vyvolal okamžitú odozvu. „Potrebujem sa vás na niečo opýtať. A prosím vás o úprimnú odpoveď. Koľkí z vás ste v posledných rokoch počuli, že niektoré dieťa v našich školách: malo myšlienky na samovraždu, bolo hospitalizované kvôli duševnému zdraviu, trpelo vážnym šikanovaním, sebapoškodzovalo sa, cítilo sa tak zle, že potrebovalo profesionálnu pomoc,“ zaujíma sa Andrea.
Vo výzve zdôraznila, že jej cieľom nie je šíriť paniku ani útočiť na školy či učiteľov. Chce len, aby dospelí prestali predstierať, že problém neexistuje. Pod príspevkom sa okamžite začali hromadiť reakcie. Rodičia, pedagógovia aj odborní pracovníci sa podelili o vlastné skúsenosti, mnohé z nich boli alarmujúce.
Pod výzvou sa ozvali desiatky ľudí. Niektorí potvrdili, že sa s problémom stretli osobne alebo z počutia, iní poskytli krátke, no znepokojivé príbehy: „Hlásim sa a poznám dva prípady a jeden mám doma,“ uviedol Michal. „Áno, ako učiteľka a výchovná poradkyňa potvrdzujem… stúpa to každým rokom,“ potvrdila Ľubka.
„Vnuk mal v triede začínajúcu sa šikanu na sebe, ale hneď sa to začalo riešiť a odvtedy je zatiaľ dobre,“ hovorí ďalšia z miestnych. „Áno, už som ja zakročila, keď dcére sa vyhrážal, že jej vlasy podpáli,“ pridala sa Ines. „Áno, deje sa to a poznám niekoľko prípadov, z ktorých dva skončili tragicky,“ napísala Kristína.
„Z vlastnej skúsenosti píšem, že som sa z jedným z problémom na škole stretla a nechcem to viac ako rodič zažiť, tá bezmocnosť môjho syna a mňa bola strašná, treba riešiť také veci a neprehliadať ich lebo škola a učitelia ich prehliadajú, je to tak, je to veľmi smutné, ale pravda je taká...,“ skonštatovala Katarína.
Do diskusie sa zapojili aj ľudia pracujúci s deťmi v riziku. Niektorí poukazujú na to, že preventívne programy sú k dispozícii, no záujem škôl je minimálny. Predstaviteľka OZ Diligo uviedla: „Určite súhlasím, chodíme do reedukačných ústavov a vidíme tam nepredstaviteľné veci, to je už len špička ľadovca... zazdieľam ešte jednu skúsenosť, naše OZ Diligo práve ponúka školám v BB kraji bezplatný program prevencie šikany a diskriminácie. Oslovili sme takmer 80 škôl… záujem o program prejavili 3 z nich.“
Podľa odborníkov to poukazuje na širší problém: psychické zdravie detí sa v školskom prostredí často nerieši systémovo, ale až v momente, keď nastane krízová situácia. Hoci diskusia odhalila smutnú realitu, zároveň ukázala, že rodičia, učitelia aj odborníci sú pripravení hovoriť a hľadať spôsoby, ako psychické zdravie detí chrániť.
Na linky pomoci sa môžete obrátiť pomocou rôznych bezplatných čísel v závislosti od situácie. Najčastejšie používané sú: 0800 800 566 pre Linku dôvery Nezábudka, 116 111 pre Linku detskej istoty (nonstop) alebo 0800 500 333 pre Krízovú linku pomoci (nonstop).