Pamätáte si indiánov, ktorí kedysi hrávali na Radvanskom jarmoku? Bystričania spomínajú na ich piesne znejúce námestím

K Radvanskému jarmoku, ktorý sa každoročne koná v Banskej Bystrici, neodmysliteľne patrí vôňa burčiaku, kroje, remeselníci a hudba. No podľa mnohých Banskobystričanov vedeli celkový program ozvláštniť aj indiáni, hudobníci z Južnej Ameriky, ktorí svojimi piesňami vytvárali nezameniteľnú atmosféru.

„Pamätáte si indiánov, ktorí hrávali kedysi na každom Radvanskom jarmoku a príležitostne aj mimo jarmoku? 5 novembra 2008 je zrejme poslednýkrát, čo som ich videl. Netuší niekto, ako sa volali a prečo už nechodia? Chýbajú mi ich piesne znejúce námestím,“ napísal so záujmom Eduard.

Pod príspevkom sa okamžite spustila vlna nostalgických reakcií. „Aj pred Priorom hrávali,“ uviedla jedna z komentujúcich. „Kupovala som od nich CD na jarmoku dávno dávno. Názov bol Mohicans,“ spomína Lucka. Niektorí obyvatelia tiež podotkli, že indiáni často migrujú, preto ich nie je vídať tak často.

Súvisiaca téma VIDEO: Bystričania si užili Radvanský jarmok, ľudí však rozdelila cena toaliet. Zdá sa aj vám táto suma privysoká?

Iní spomínajú, že ich videli aj v iných okolitých mestách: „Do Zvolena chodievali traja z Peru, jeden z nich organizuje zájazdy do Mexika a zobral si za ženu Slovenku, pletie náramky a vyrába krásne šperky, o ďalších neviem, ale boli to fajn chalani,“ píše Tereza.

Niektorí tvrdia, že podobní hudobníci sa v Banskej Bystrici objavili aj tento rok. „Hrali na Huštáku, neviem, či to boli tí istí, ale boli to indiáni,“ ozrejmil Pavel. Pre mnohých zostali v pamäti nielen vďaka exotickému vzhľadu, ale aj pre pokoj, ktorý z ich hudby vyžaroval. „Boli milí a skromní. Ľudia sa pri nich uvoľnili,“ skonštatoval Ladislav.

Súvisiaca téma FOTO: Viete, ako vyzeral Radvanský jarmok kedysi? Bystričania spomínajú na jarmok v Radvani, Uhlisku či na Štiavničkách

Miestni si spomínajú na mená ako Mohicans či Pacha Manca, ktorých piesne zanechali v Banskobystričanoch trvalú stopu. Mnohí veria, že sa ešte niekedy vrátia aj s flautami, bubnami a melódiami, ktoré pripomínajú bezstarostné časy jarmokov spred rokov.

„Ja som sa vždy pri nich pristavil a obdivoval som ich, s akou ľahkosťou a presnosťou to všetko hrajú a spievajú.... (veľakrát som ich podozrieval, že idú na playback..... ale vždy som odhalil, že nie), ale vtedy som bol mladý a bolo mi blbé, že pri nich ako jediný stojím... tak som po chvíľke vždy odišiel.... i keď by som pri nich vydržal aj cele hodiny .... Ďakujem za krásnu spomienku... Dúfam, že teraz ich ešte niekde uvidím znovu... P.S.: Myslím, že som im aj robil podklad pre jednu pesničku a jeden z nich sa tuším volal Miguel,“ zaspomínal si na záver Jozef.