Štiavničania spomínajú na Edka, jednu z najikonickejších postáv mesta, pamätajú si ho najmä mamičky z miestnej pôrodnice

Jednou z najznámejších mestských postáv Banskej Štiavnice bol nedávno zosnulý Edko, na ktorého si v týchto dňoch zaspomínali na sociálnej sieti miestni obyvatelia.  Anton opísal, že sa za mnohé roky vôbec nezmenil: „Jeho čas sa zastavil niekde na dieťati. Bývau ta hore nad starou nemocnicou. Rád chodiu do mesta, až dolu na Križovatku, potom zase hore. V Jednote pomôže s košíkmi, v kostole tiež rád celebruje. Omše slúži občas aj priamo na ulici.“

Súvisiaca téma Niekdajšia pýcha Banskej Štiavnice, ktorú si pamätajú celé generácie pustne, obyvatelia volajú po obnove

Jeho obľúbeným miestom podľa Antona bola záhrada, do ktorej boli situované okná gynekológie starej nemocnice. Budúce rodičky sa na neho veľmi tešili, lebo im zbehol po sladkosti, drobnosti a porozprávali sa. „Ty si tu zase? Videu som ta meste, págala si sa tahor a máš riadon bampel. A ty máš nos jako trubku. A ťi si ako anjel...Ženy sa rozveselia, čas im rýchlejšie ubehne.. Edko sa pozrie na svoju ruku bez hodiniek a povie: No nyšt, mosím it. Uš je ťas. Edko sa raz pohne na koniec ulice, zloží svoj sivý kabát, povystiera krídla a odletí rovno do Neba,“ autenticky doplnil Anton. 

Na Edka si zaspomínali aj ďalší Štiavničania. Petronela uviedla, že ho má v živej pamäti, bol vraj milý,  pozdravil alebo zaspieval. Viacerí ho označili za banskoštiavnickú postavičku či ikonu mesta. 

„Dobre si Edka pamätám, obzvlášť z pôrodnice a záhrady, ktorá bola súčasťou vtedajšej nemocnice,“ napísala Katarína. „Ja si Edka pamätám z pôrodnice, keď nám pod oknami slúžil omšu a nezabudol na nič,“ pridala sa ďalšia Štiavničanka. 

Svoju spomienku pridala Nataša: „Na nášho Edka sa nedá zabudnúť, mám spomienky z pôrodnice a záhrady, kde nám slúžil aj omšu, do mesta nám šiel kúpiť ovocie, kávu... Bol veľmi milý a na ten jeho smiech sa nedá zabudnúť. Vždy usmiaty, veľa lásky vyžarovalo z neho, nech odpočíva v pokoji.“

Edita spomína, že každý deň chodil k oknu na gynekológii a „priniesol vždy toľko krásnej čistej úprimnosti“. Komentár zanechal aj František: „Ako malý chlapec prechádzajúci centrom, keď som videl Edka, bolo to, že tu som doma. Malá Štiavnica v tom čase bez turistov, hrobové ticho v centre, len trepot krídel holubov a krátka debata s Edkom.“