Radvanský jarmok patrí medzi najvýznamnejšie a najobľúbenejšie podujatia v Banskej Bystrici. Je symbolom bohatých remeselných tradícií, chutí a vôní, ktoré už stáročia priťahujú domácich aj návštevníkov z rôznych kútov Slovenska.
Mesto a organizátori sa snažia, aby si jarmok zachoval autentickú atmosféru tradičného podujatia. Aj dnes tu nájdeme remeselníkov v historických odevoch, poctivé výrobky či živé ukážky remesiel.
Podľa písomných záznamov sa trhy v Radvani konali už v 14. storočí, najmä v čase pútí. Obec bola známa šikovnými poľnohospodármi a remeselníkmi. Darilo sa tu farbiarom, klobučníkom, nožiarom, hrebenárom či výrobcom pušného prachu, informuje B. Károlyová zo Stredoslovenského múzea.
Zlom nastal v roku 1655, keď Radvaň získala privilégium od cisára Leopolda I. organizovať výročný jarmok pri sviatku Narodenia Panny Márie. Prvý oficiálny Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Tento rok si teda pripomíname 370 rokov od získania privilégií.
V minulosti merala jarmočná ulica približne 1,5 kilometra: od Prielohu „na dolnej Radvani“ až po Radvanský kaštieľ. Predajcov aj návštevníkov lákala nielen ponuka výrobkov, ale aj vôňa pečených kačíc, husaciny, jaterníc či rôznych syrov.
Ponuka tovaru sa v priebehu dejín menila. Kedysi boli vychytené kolovrátky, neskôr drevené rapkáče či hrebene od radvanských hrebenárov, nazývané grample. Honťania sem prinášali zeleninu a ovocie, Tekovčania a Novobančania zas drevené výrobky. Nechýbali ani zvonkári či výrobcovia hračiek. Jarmok bol jednoducho miestom, kde sa dalo kúpiť všetko, čo doma chýbalo.
V roku 1966 sa Radvaň stala súčasťou Banskej Bystrice. Jarmok sa tým symbolicky preniesol do mesta, ktoré sa dovtedy spoliehalo najmä na týždenné trhy. Tie slúžili na nákup bežného tovaru, zatiaľ čo jarmok bol slávnostnou udalosťou so špeciálnymi výrobkami a širokým sortimentom.
Starší obyvatelia si spomínajú, že jarmok sa v novodobej histórii konal v Radvani, neskôr na Uhlisku či na Štiavničkách. „Kolotoče a iné lákadlá pre deti v jame vypusteného jazera plážového kúpaliska, kde bol neznesiteľný smrad a blato. Bola to hrôza a nielen pre deti. Stánky s občerstvením učupené v blate. Všade neporiadok,“ spomína Maroš.
Zlom nastal po rekonštrukcii Námestia SNP v roku 2003, keď sa jarmok vrátil do centra mesta: „Bol to boj, pretože bola hromada odporcov takéhoto rozhodnutia. Bolo nás pár, možno spočítam na jednej ruke, ktorí sme videli budúcnosť jarmoku v inej kultúre, štruktúre a nastavených pravidlách,“ dodáva Bystričan.
Radvanský jarmok je dnes erbovou udalosťou Banskej Bystrice, ktorá spája tradície s moderným programom. Návštevníci sa môžu tešiť na remeselnícke výrobky, folklór, hudbu, kolotoče aj bohaté občerstvenie. Tohtoročný, 367. ročník, sa uskutoční od štvrtka do nedele.
Témou histórie jarmoku sa bude venovať aj Stredoslovenské múzeum v rámci cyklu besied k 770. výročiu mesta, vo štvrtok o 17:00 hod. v Matejovom dome porozpráva viac etnologička Janka Koltonová.