Dnes oslavuje svoje 97. narodeniny jeden z posledných žijúcich priamych účastníkov Slovenského národného povstania a veľká osobnosť Banskej Bystrice – Vladimír Strmeň. „Neustále z neho srší štedrosť, dobrota, láskavosť, ľudskosť, dobrosrdečnosť a neutíchajúca chuť do života. Želám mu pevné zdravie, šťastie, lásku a pohodu. Verím, že svojou múdrosťou, silnými spomienkami na SNP i skúsenosťami nás bude obohacovať ešte veľmi dlho,“ napísal primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
Ku stovkám gratulantom sa pridal aj prezident Peter Pellegrini, ktorý mu želá pevné zdravie, veľa energie a príjemné chvíle v kruhu svojich najbližších. Váži si jeho odvahu aj osobné svedectvá, ktorými už dlhé roky pripomína hodnoty slobody a demokracie. Podľa slov prezidenta jeho odkaz zároveň zdôrazňuje, že mier a sloboda nie sú samozrejmosťou a musíme si ich chrániť – už aj z úcty ku všetkým statočným ľuďom, ktorí sa postavili na odpor proti nacistickému zlu.
„Vážený pán Strmeň, verím, že sa už o pár dní stretneme opäť na celoštátnych oslavách SNP v Banskej Bystrici, kde Vám budem môcť zagratulovať aj osobne,“ dodal Peter Pellegrini.
Vladimír Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v baníckej osade Richtárová neďaleko obce Staré Hory. Keď mal 14 rokov, nastúpil na vojenskú školu k armádnej kapele v Banskej Bystrici. Počas SNP sa stal partizánom. Pred odchodom na front absolvoval 14-denný guľometný a mínerský výcvik. Keď sa dostal na front, bolo tam veľmi rušno, Nemci ich neustále ostreľovali delostreleckou a mínometnou paľbou. V októbri 1944 začali na Čremošnom Nemci mínometný útok, po ktorom bol Vladimír Strmeň ranený - dostal päť zásahov.
Po liečbe ho lekárka prehlásila za bojaschopného. Vo februári obsadili partizáni výhodné pozície pri moste v Richtárovej a čakali na príchod Nemcov, ktorí mali v pláne ju vypáliť. Hodinová prestrelka skončila tvrdou porážkou Nemcov. V marci už nemali také šťastie, Nemcom sa podarilo vypáliť Richtárovú. Zhorel aj Strmeňov rodičovský dom, jeho rodina prežila len zásahom obetavej učiteľky.
Po vojne sa zamestnal v podbrezovských železiarňach, so ženou Máriou mali dve deti. V roku 1970 sa z rodinných dôvodov presťahoval do Banskej Bystrice. Pracoval v Tesle, neskorších Závodoch výpočtovej techniky, kde vytvoril úspešnú závodnú kapelu. Po odchode do dôchodku v roku 1988 žije aktívnym životom, vedie besedy a diskusie o svojej účasti v SNP.
V roku 2022 bol mimoriadne povýšený do hodnosti kapitána vo výslužbe. Pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky mu prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Šokujúca udalosť sa odohrala v Banskej Bystrici počas osláv SNP v roku 2024. Vladimíra Strmeňa v Radvani vykradli zlodeji, ktorí zrejme vedeli, že bude na oslavách v Múzeu SNP a jeho dom bude prázdny.
Zlodej sa mal po dome prechádzať asi hodinu, od krádeže ho neodradil ani pes. V jednej z miestností našiel čiernu cestovnú tašku, do ktorej následne ukladal odcudzené veci. Išlo napríklad o vojenské vyznamenanie, pamätné mince, plakety, medaily, projektor, tašku s notebookom, hotovosť ale aj zlatý prsteň patriaci vnučke pána Strmeňa.
Už krátko po krádeži však polícia páchateľa vypátrala a zadržala. Keď v jeho byte našli odcudzené predmety, k činu sa priznal. Banskobystrický okresný súd 1. septembra rozhodol o jeho vzatí do väzby. Za krádež a porušovanie domovej slobody dostal tri roky nepodmienečne. Okresný súd v Banskej Bystrici pristúpil na dohodu o vine a treste.
Vladimír Strmeň voči nemu však nemá ťažké srdce. „Dostal ma do povedomia, všetko mi vrátil, odpustil som mu,“ uviedol. Zároveň dodal, že mu cez jeho otca dal do väzenia odkázať, že sa na neho nehnevá. „Keby som sudca, tak ho aj pustím,“ dodal.