Slovákom opäť vyvolávajú poriadne drzí podvodníci. Kam až sú ochotní zájsť za vašimi peniazmi a údajmi?

Slováci čelia narastajúcemu počtu telefonických podvodov, ktoré sa snažia zneužiť ich dôverčivosť a osobné údaje. Podvodníci pritom používajú čoraz sofistikovanejšie taktiky a techniky psychického nátlaku, aby vylákali od ľudí citlivé údaje, najmä informácie z platobných kariet.

Telefonáty prichádzajú zdanlivo z bežných slovenských mobilných čísel (napr. 0910, 0905), ktoré sa pri spätnom volaní ukážu ako úplne neškodné – volaný o ničom nevie. Ide totiž o tzv. maskované hovory – podvodníci si pomocou technológie „spoofingu“ prispôsobujú, aké číslo sa príjemcovi zobrazí.

Sľubujú tisíce eur, ale cieľom je získať prístup k účtu

Podvodníci sa často vydávajú za zamestnancov firiem, kryptomenových platforiem alebo falošných poradcov. Snažia sa presvedčiť obete, že majú niekde vytvorený účet, na ktorom sa za posledné mesiace automaticky nahromadilo 8 až 20-tisíc eur. Problémom údajne je, že účet bol zablokovaný pre neaktivitu a peniaze si musia vybrať ešte dnes, inak hrozia vysoké pokuty a zrážky.

„Keď som sa spýtal, prečo mi volajú z čísla holičstva v Bratislave, podvodník odpovedal, že tam kedysi pracoval. Tak som skúsil argument, že rovnaké číslo som našiel na Googli priradené pohrebnej službe v Prešove - tvrdil, že pracoval aj tam. Samozrejme som si to všetko vymyslel. Je im úplne jedno, čo povedia – ide im len o to, aby ste uverili,“ opisuje svoju skúsenosť jeden z poškodených.

Tlak a manipulácia

Počas hovoru je na obeť vyvíjaný nátlak – buď si peniaze okamžite vyberie, alebo bude čeliť súdnemu konaniu, exekúcii, pokutám a „blokácii majetku“. Volajúci sa často predstavia ako „manažér“ alebo „zástupca spoločnosti“, neskôr prenechajú slovo svojmu „nadriadenému“, aby zvýšili dôveryhodnosť.

Ak prejavíte záujem, požadujú inštaláciu softvérov ako TeamViewer či mobilných aplikácií na vzdialené ovládanie. Tie im umožnia vidieť, čo robíte na obrazovke a získať vaše prihlasovacie údaje. Dokážu tiež vytvoriť falošný náhľad účtu s vaším menom a údajnou sumou peňazí, ktorú si „stačí len vybrať“.

Falošné e-maily, WhatsApp, neoficiálne komunikácie

Keď si ľudia pýtajú oficiálnu e-mailovú komunikáciu od danej „spoločnosti“, podvodníci tvrdia, že používajú súkromné e-maily a WhatsApp, lebo nemajú prístup do firemných systémov. Tvrdia, že sa snažia len pomôcť a pracujú „iba ako obyčajní zamestnanci“.

Obete si často ani neuvedomia, že už poskytli informácie, ktoré môžu viesť k zneužitiu ich identity, platobných údajov či k prevodu peňazí. Po ukončení hovoru sa scenár opakuje – o týždeň sa ozve nový človek, s rovnakou historkou, no s ešte vyššou sumou na údajnom konte.

Skúsenosti zo Žiliny: „Skúšal som, kam až zájdu“

Na podobné pokusy upozorňujú viacerí obyvatelia Žilinského kraja, pričom jeden zo Žilinčanov sa rozhodol opísať svoj prípad detailnejšie. Podvodník mu telefonoval najskôr 20 minút, neskôr cez pol hodinu, a keď hovor ukončil, o pár hodín sa ozval znova - vždy z iného čísla – tentoraz komunikácia trvala takmer 50 minút.

„Od začiatku som vedel, že ide o podvod. Len som chcel zistiť, kam až sú schopní zájsť a aké metódy používajú,“ uviedol čitateľ. Počas hovorov predstieral, že nevie ovládať počítač ani mobil, skúšal ich trpezlivosť a sledoval, ako reagujú. „Keď im dochádzala trpezlivosť, začali byť veľmi nervózni, zvyšovať hlas a dokonca používať vulgarizmy. Ale zároveň bolo vidno, že cítia šancu – dúfali, že ma presvedčia.“

Dodáva tiež, že síce hovory prebiehali po slovensky, šlo o lámanú slovenčinu, pravdepodobne od osôb zo zahraničia. „Mohol to byť Balkán, Rumunsko... Vôbec teda nezneli ako rodení Slováci.“

„Ku koncu tretieho hovoru, keď už boli naozaj nervózni, sa vyhrážali zaplatením poplatku 15 eur za každú minútu hovoru. Vraj som totálne neschopný na jednoduchý úkon - prijať nemalú sumu peňazí len tak zadarmo a teraz ma musia nahlásiť finančným úradom a súdu,“ dodáva čitateľ.

Aby im uveril, napokon mu nadiktovali prihlasovacie údaje do známej platformy na obchodovanie s kryptomenami, kde bol priamo vytvorený účet s jeho menom, emailom, telefónnym číslom a nachádzal sa tam zostatok takmer 20-tisíc eur. Následne od neho požadovali poskytnutie osobných údajov na dokončenie prevodu.

Jeho skúsenosť potvrdzuje, že podvodníci sa neštítia používať žiadne prostriedky – ani klamstvá, ani psychologický nátlak, aby sa dostali k osobným údajom a finančným prostriedkom obetí.

Polícia aj odborníci varujú

Polícia a kybernetickí experti dlhodobo upozorňujú na tento typ podvodov. Ich odporúčania sú jasné:

1. Nikdy nezadávajte platobné údaje na neznámych weboch alebo cez telefón.
2. Neposkytujte vzdialený prístup k svojmu zariadeniu.
3. Akýkoľvek tlak, hrozby a naliehavé termíny sú znakom manipulácie.
4. Ak ste podvodníkovi niečo poskytli, okamžite kontaktujte svoju banku a políciu.

V prípade, že sa stanete terčom takéhoto podvodu, nekomunikujte, zložte hovor a oznámenie podajte polícii alebo na Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT.

🛑 Pamätajte: Ak niečo znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, pravdepodobne ide o podvod. Buďte ostražití – podvodníci sú čoraz prefíkanejší a ich jediným cieľom je dostať sa k vašim peniazom.