Banskobystrický kraj čaká už o pár rokov extrémne počasie, tieto obce budú čeliť vážnemu riziku

Čoraz horúcejšie letá, extrémne výkyvy počasia a narastajúce sucho – aj takto môže vyzerať bežná realita v Banskobystrickom kraji už o pár rokov. Najnovšia analýza Inštitútu environmentálnej politiky „Vedúci! Horia obce!“ varuje: Slovensko sa otepľuje rýchlejšie, než si mnohí chceme pripustiť.

Zmena klímy už nie je vzdialenou hrozbou z učebníc geografie. Práve naopak – čoraz viac zasahuje do našich každodenných životov. Juhozápad Slovenska, vrátane Banskobystrického kraja, sa dostáva medzi najohrozenejšie oblasti v krajine. Mnohé okresy ako Lučenec či Rimavská Sobota dosahujú vysoký stupeň ohrozenia extrémnymi horúčavami, ktoré môžu mať vážne dôsledky na zdravie obyvateľov, dostupnosť vody aj celkovú kvalitu života.

Tropické peklo na juhu Slovenska

Výskum rozdelený do troch hlavných kategórií – horúčavy, suchá a extrémne zrážky – hodnotí obce podľa miery zraniteľnosti. Viac ako 16 percent populácie Slovenska žije v oblastiach, ktoré sú vystavené najvyššiemu stupňu rizika extrémnych horúčav. A práve tieto hrozby už teraz ovplyvňujú juh Slovenska, vrátane nášho regiónu.

„Najohrozenejšie sú okresy s veľkým počtom tropických dní a nocí, ale aj s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti,“ uvádza štúdia. Vysoký podiel detí do štyroch rokov, ako aj seniorov, zvyšuje citlivosť obyvateľstva na klimatické extrémy.

Suchá, ktoré môžu ohroziť aj pitnú vodu

Nie sú to len horúčavy, ktoré trápia Slovensko. Suchá predstavujú vážnu hrozbu najmä v oblastiach, kde sa nachádzajú významné vodné zdroje. Spomeňme napríklad Žitný ostrov – najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Slovensku. No negatívne dopady môžu zasiahnuť aj ďalšie časti krajiny, ktoré sú na poľnohospodársku produkciu a dostupnosť vody výrazne odkázané.

„Dôležitú úlohu tu zohráva aj prístup k verejnému vodovodu,“ konštatuje analýza. Obce, kde domácnosti nemajú tento základný štandard, budú podstatne zraniteľnejšie.

Extrémne dažde, ktoré môžu zničiť celé obce

Na opačnom spektre klimatických extrémov sú prívalové zrážky a s nimi spojené zosuvy pôdy. Tie ohrozujú najmä severné okresy Slovenska, avšak modely predpovedajú zvýšený výskyt aj v oblasti Veľkého Krtíša. Práve tam sa môže meniť počet a intenzita dažďov spôsobom, ktorý zasiahne infraštruktúru aj bežné fungovanie obcí.

Obzvlášť rizikové sú lokality s marginalizovanými komunitami, kde chýba kvalitná ochranná infraštruktúra. Takéto oblasti sú vystavené vážnym dôsledkom, ktoré môžu mať až tragické následky – ako to ukázala tragédia v Jarovniciach v roku 1998, kde extrémne dažde a povodne pripravili o život 50 ľudí.

Aj keď Slovensko disponuje viacerými strategickými dokumentmi o klimatickej adaptácii, v praxi zostávajú často len na papieri. Zásadným problémom je, že ciele nie sú záväzné a financovanie je závislé od zahraničných zdrojov. Väčšina doterajších investícií smerovala predovšetkým do protipovodňových opatrení, no horúčavy a suchá potrebujú rovnako urgentné riešenia.

Práve Program Slovensko 2021–2027 by mal priniesť nápravu. Očakáva sa, že sa z neho bude financovať výrazne viac projektov zameraných na zadržiavanie vody v krajine, zlepšenie kvality verejných priestorov a podporu ekologickej infraštruktúry v mestách a obciach.

Potrebujeme plány – nie len dokumenty

Jedným z odporúčaní štúdie je, aby si rizikové obce vytvorili vlastné adaptačné stratégie a premietli ich priamo do územného plánovania. Zabránilo by sa tak výstavbe alebo zásahom do krajiny, ktoré by mohli budúce dôsledky klímy ešte zhoršiť.

Pozitívnym príkladom sú samosprávy, ktoré už takéto plány vypracovali a integrujú ich do rozhodovacích procesov. Smutnou pravdou však zostáva, že ich je zatiaľ len hŕstka.

Záver? Už nie je čas čakať Banskobystrický kraj je síce rozmanitý a krásny, no rovnako zraniteľný voči klimatickým zmenám. Horúčavy, suchá a prívalové dažde si nevyberajú – a ak sa na ne nepripravíme dnes, budeme im v budúcnosti čeliť s omnoho vyššími nákladmi – nielen finančnými, ale aj ľudskými.