Čo viete o histórii Fraubenerského kostola v Banskej Štiavnici? Tušíte, na čo sa využíval v minulosti?

Frauenberský kostol, známy aj ako Kostol Panny Márie Snežnej, patrí k významným sakrálnym pamiatkam mesta Banská Štiavnica. Jedného z obyvateľov začalo zaujímať, aký bol jeho účel predtým, než ho v roku 2009 prevzalo do správy mesto. Slúžil vtedy už ako dom smútku? Alebo mal iné využitie?

„Pozdravujem všetkých, viete, prosím, niekto, ako sa využíval Frauenberský kostol pred rokom 2009, keď ho prevzalo mesto? Slúžil už predtým ako dom smútku? Ďakujem vopred za pomoc,“ zaujíma sa Štefan na sociálnej sieti.

Táto otázka medzi obyvateľmi zarezonovala a začal ich zaujímať osud tohto sakrálneho dedičstva. Kostol, ktorý v minulosti prešiel viacerými prestavbami a slúžil viacerým náboženským komunitám, bol už v 20. storočí využívaný sporadicky.

„Ako dieťa si pamätám pohreby hlavne z domu nebohého… potom, cca od začiatku 60 rokov z kostolíka v Dolnej ulici a asi koncom 60 rokov z márnice pod Novým zámkom,“ spomína Štiavničan Karol.

„Márnica bola predtým vyššie, nad chrámom. A bolo by fajn, keby sa na Kostol Panny Márie Snežnej podarilo vrátiť odstrelenú vežičku zvonice z konca svetovej vojny,“ podotkol k tejto téme Anton.

Aká je história kostola?

Pred rokom 2009 sa Frauenberský kostol používal ako príležitostný priestor na rozlúčky so zosnulými – teda v obmedzenom režime ako dom smútku. Táto funkcia však nebola oficiálne inštitucionalizovaná a chýbalo aj adekvátne technické zázemie, ktoré by tomu zodpovedalo. Kostol si prešiel až siedmimi vývojovými etapami.

V rokoch 1450 – 1480 sa zistilo, že tu predtým stála iná, menšia stavba. Išlo pravdepodobne o pohrebnú kaplnku, postavenú na novom cintoríne, kde sa začalo pochovávať po tom, čo sa zaplnil starý cintorín pri farskom kostole Panny Márie (dnešný Starý zámok). V kaplnke sa slúžili zádušné omše.

Od 1512 do 1514 bola staršia stavba prestavaná na pohrebnú kaplnku. Zachované kamenárske značky na klenbe a portáli do sakristie naznačujú, že na stavbe pracovali rovnakí kamenári ako na vtedajšej prestavbe kostola Panny Márie.

Okolo roku 1580 došlo k prestavbe kostola predĺžením jeho lode západným smerom. V predĺženej lodi bol umiestnený na severnej stene aj bočný vstup. V tejto stavebnej etape bol k juhozápadnému nárožiu pristavaný nový múr cintorína, neskôr bol zapojený do systému protitureckého opevnenia mesta.

V roku 1654 položili základný kameň na výstavbu vežičky, ktorá sa však nezrealizovala. Na začiatku 18. storočia, keď kostol v roku 1717 prevzali jezuiti, urobili niekoľko menších stavebných úprav. Z interiéru aj exteriéru odstránili evanjelické náhrobné nápisy. Vnútri kostola pribudol nový barokový drevený oltár a na strechu pribudla drevená baroková vežička.

19. storočie neprinieslo žiadne výrazné stavebné úpravy, pribudol nový neogotický drevený oltár. V 20. storočí prešiel kostol viacerými opravami. V roku 1945 bol poškodený delostreleckým granátom – zhorela strecha s vežičkou a zrútila sa klenba hlavnej lode.

Počas opráv, ktoré sa skončili v roku 1950, obnovili strechu, klenbu a zamurovali niektoré otvory. V 80. rokoch prebehla obnova fasády, ošetrili sa kamenné časti a v interiéri položili novú keramickú tehlovú dlažbu.