Bývalý mafiánsky boss Mikuláš Černák si odpykáva doživotný trest za viacero vrážd, aktuálne však živí nádej na podmienečné prepustenie. Túto cestu mu najnovšie komplikujú informácie, ktoré sa objavili na poslednom súdnom pojednávaní. Informoval o nich portál tvnoviny.sk.
Prokuratúra pár dní pred plánovaným pojednávaním preložila súdu anonymné podanie, ktoré spochybňuje Černáka ako bezproblémového väzňa. Opisuje celý rad prehreškov, ktorých sa mal dopustiť počas výkonu trestu.
Rozhodnutie o osude bossa zo stredného Slovenska súd odložil na neurčito. Senát Okresného súdu Trnava sa momentálne oboznamuje s návrhmi na doplnenie dokazovania, ktoré predložila nielen prokuratúra, ale aj obhajoba.
Spis opisuje, že Černák napríklad sledoval televíziu na baterky po večierke, čo by bolo porušením väzenského režimu. Taktiež mal od svojho advokáta prevziať knihu, ktorá neprešla oficiálnou evidenciou, a teda bola v cele bez povolenia.
Ako uvádzajú tvnoviny.sk, jedným z najstarších skutkov je údajný úplatok z roku 2004. Vtedy mal Černák odovzdať pracovníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže 500 korún za prevzatie balíka.
Anonym tiež uvádza situáciu, kedy si príslušníčka zboru nechala podpísať Černákovu knihu v miestnosti určenej pre orgány činné v trestnom konaní, čo malo byť taktiež v rozpore s predpismi.
Medzi ďalšie prehrešky patria neporiadok v cele či vlastníctvo poštových známok, ktoré neboli riadne zaevidované. Všetky tieto skutočnosti sa mali udiať počas výkonu trestu v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody Ilava.
Černákova obhajkyňa Diana Messingerová uvedené informácie spochybňuje. Vraj ide len o „jeden a štvrťstranový dokument označený ako podnet na prešetrenie“, ktorý sa odvoláva na ďalší anonymný zdroj. Podľa nej je neprijateľné, aby súd rozhodol na základe takto nedôveryhodných materiálov.
„O nič iné sa nesnažíme, len o spravodlivý proces, ktorý prislúcha v demokratickom a právnom štáte každému, aj Mikulášovi Černákovi,“ povedala Messingerová.
Konanie prokuratúry považuje za účelové prieťahy. Odloženie verejného zasadnutia považuje za dôsledok neštandardného postupu a za zlyhanie princípov spravodlivého procesu.