FOTO: Štiavničania si zaspomínali na niekdajšie mestské trhy na námestí. To bolo mlieko a smotana, nie ako teraz, píšu

Slovenské mestá v priebehu posledných rokov nasadli na vlnu modernizácie. Postavili veľkolepé nákupné centrá, ktoré ponúkajú tovar a služby od výmyslu sveta. Staršia generácia však nie vždy dokáže prísť danému trendu na chuť. V jej srdci zostali vyryté spomienky na časy, kedy v centrách miest sa konali mestské trhy, na ktorých si bolo možné zakúpiť poctivé výrobky od miestnych obchodníkov a remeselníkov.

Podobne tomu tak bolo pred niekoľkými desaťročiami aj na námestí v Banskej Štiavnici. Domáci, ale aj obyvatelia okolitých obcí, s obľubou takéto trhy navštevovali. Jedna z obyvateliek sa rozhodla oživiť spomienky a v komunitnej skupine zverejnila niekoľko historických fotografií, ktoré zachytávajú atmosféru z nich.

Kde sa dobre najesť v srdci Štiavnice? Miestni radia, kam na domáce cestoviny, divinu aj pizzu za pár eur

Čiernobiele zábery zvečnili všetko, čo bolo pre dané obdobie typické. Či už tradičnú módu, kedy ženy nosili šatky a muži baretky na hlavách, kone v strede štiavnického námestia, poctivé remeselné výrobky a v neposlednom rade komunitu ľudí.

Privyrábali si tak aj ich staré mamy

„Kto zažil, kto si spomína?“ začala diskusiu autorka príspevku. Netrvalo dlho a miestni na jej milú spomienku začali reagovať.

„So starou mamou som chodila. Tetky mali na zemi plachty a na nich kôpky všeličoho, čo predávali,“ spomína na svoje detstvo spojené s trhmi pani Marta. Nielen ona, ale aj ďalšie diskutujúce sa každú sobotu tešili, ako pôjdu so svojou starou mamou pozrieť trhovisko. Síce ponuka na ňom nebola taká pestrá ako tovar v nákupných centrách, vždy sa im niečo uráčilo a nikdy nešli domov s prázdnymi rukami.

Niektorým tam dokonca predávali aj staré mamy. Ponúkali najmä suroviny, ktoré bolo možné využiť pri varení, ako hríby, domáce mliečne výrobky či med z vlastného včelína.

Iným zas, naopak, na trhovisku pôsobili krstní či starí otcovia. „Pukančianky na trhu, ktoré vozil Škodovkou autobusom môj krstný otec Horák… Paráda, tá ponuka kvalitnej zeleniny, ovocia a mäsových výrobkov,“ zaspomínal si Stano. „A ešte predtým - ako na prvej fotke - ich vozil na konskom poťahu môj starký Viliam Halaj († 1964),“ doplnil ho ďalší Štiavničan.

V danom období išlo o bežný spôsob, ako si privyrobiť peniažky navyše. Svoje o tom vedela pani Marta. „U starej mamy bývala v zadnej izbe v podnájme „néna“, ktorá sa živila tým, že chodila na trh predávať prebytky zo záhrad, aj ovčí syr z majerov, a keď predala za vyššiu cenu, ako si dali gazdinky, mala čistý chosen. Z bochníka syra mi kúsok odrezala, pochúťka. A za utŕžené peniaze si kupovala maces, aj z toho sa mi kúsok ušiel,“ vysvetľuje mladším generáciám, ktoré už čaro trhov nestihli.

Chýbajú im poctivé mliečne výrobky

Za pozitívum domáci považujú aj to, že na trhoch sa niekedy dala zjednať aj lepšia cena. Blízko trhoviska sa nachádzal internát, čo ocenili najmä študenti, ktorí si tam chodili kupovať zeleninu či ovocie. „Chodili sme ako študenti na trh. Ženičky z Pukanca boli milé trhovníčky, občas sa nám podarilo zjednať aj „dobrú cenu“,“ opisuje svoje spomienky z mladosti pani Jarmila.

Ako sa medzi sebou zhodli Štiavničania, niečo takéto chýba v meste aj v súčasnosti. Cnie sa im najmä za kvalitnými domácimi výrobkami. Ako tvrdia, v tom čase to bolo poctivé mlieko či poctivá smotana. Výrobky, ktoré sú teraz v obchodoch, sa s tým nemôžu zrovnávať.