FOTO: Minister Eštok chce byť pripravený, Slovensko obnoví aj kryty civilnej ochrany

Sirény, úkryty, školenia, infraštruktúra – nie, to nie je príprava na vojnový film, ale súčasť novej reformy, ktorú dnes predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Slovensko podľa neho už viac nemôže čakať, kým ďalšia kríza zasiahne naplno.

„Slovensko potrebuje silný a moderný systém krízového riadenia. Táto reforma je nielen reakciou na výzvy minulosti, ale aj záväzkom pre budúcnosť. Na prvom mieste je vždy bezpečnosť a ochrana našich občanov,“ vyhlásil minister vnútra s vážnosťou.

Spolu s ním na reforme pracuje aj štátny tajomník Michal Kaliňák, ktorý vysvetlil, že nejde o žiadne suché teórie, ale reálne poznatky a inšpiráciu z praxe:

„Reforma nie je teoretická, ale vychádza z reálnych skúseností, dát a využíva najlepšie postupy zo zahraničia, ako je Írsko, Taliansko, Austrália alebo USA.“

A čo konkrétne sa má zmeniť?

🔹 Úkryty dostanú druhú šancu. Dnes sú zanedbané a nepoužiteľné pre väčšinu populácie – aktuálne ich kapacita pokrýva len 4 % obyvateľstva. Reforma sľubuje modernizáciu viac než 1 530 úkrytov.

🔹 Vzdelávanie a školenia pre verejnosť, aby ľudia vedeli, čo robiť, keď sa „niečo stane“. Lebo keď zaznie výstraha, nie je čas googliť „čo robiť pri evakuácii“.

🔹 Lepšia koordinácia zložiek štátu – teda menej chaosu, viac akcie. Rýchlejšie zásahy, jasné úlohy, menej byrokracie.

🔹 Vyššia odolnosť spoločnosti – teda nie len hasiť problémy, ale aj im predchádzať.

Prvé konkrétne kroky majú smerovať na rokovanie vlády už čoskoro a nový model krízového riadenia bude naplno predstavený začiatkom roka 2026. Reforma krízového riadenia možno neznie tak lákavo ako nové diaľnice alebo nákup stíhačiek – ale keď príde problém, môže rozhodovať o všetkom. A Slovensko chce byť podľa ministra tentokrát pripravené.

Proti hrozbe z východu sa pripravujú aj severní susedia

V Poľsku je krízové riadenie v posledných rokoch výrazne posilňované, a to nielen na papieri. Vláda tam masívne investuje do modernizácie infraštruktúry civilnej obrany, vrátane výstavby a obnovy úkrytov, rozvoja varovných systémov a školení obyvateľstva.

Poľský štát aktívne podporuje dobrovoľnícke záchranárske zložky (napr. OSP – Ochotnicza Straż Pożarna), ktoré sú pevnou súčasťou integrovaného záchranného systému. Pravidelne sa uskutočňujú rozsiahle cvičenia zamerané na simuláciu vojnového konfliktu, útokov na infraštruktúru alebo prírodných katastrof. Poľsko sa tiež inšpiruje modelmi civilnej obrany zo škandinávskych krajín, kde sa dôraz kladie na rýchlu mobilizáciu obyvateľstva a jasne definované úlohy v kríze.

Tento dôraz na pripravenosť nie je náhodný. Poľská verejnosť vníma hrozbu zo strany Ruska ako reálnu a bezprostrednú, najmä od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Geopolitická blízkosť ku konfliktnej zóne, historická skúsenosť s ruským vplyvom a aktívna dezinformačná vojna prispievajú k tomu, že Poliaci nevnímajú obranu len ako úlohu armády, ale ako celospoločenskú zodpovednosť. Vláda preto spustila aj programy na zvyšovanie povedomia obyvateľstva, napríklad formou informačných kampaní, brožúr a kurzov sebaobrany či prvej pomoci – a záujem verejnosti o tieto aktivity rastie.