Slovenský hokejový obranca Juraj Valach, ktorého život už niekoľko rokov ťažko skúša, ostal zaskočený po udalosti, ktorú nedávno zažil priamo na ulici. Rodák z Topoľčian je stále profesionálny hokejista, v sezóne 2024/25 hrával v Tipos extralige za HK Spišská Nová Ves. Okrem toho v minulosti posôbil v HC Slovan Bratislava a na začiatku kariéry a po návrate z Kanady v HKM Zvolen.
Talentovaný hokejista prechádza životnými skúškami už niekoľko rokov. Pred deviatimi rokmi prišla obrovská rana, keď pri pôrode dvojičiek Jerguška a Amálky prišla jeho životná láska Simona o život.
Juraj v mladom veku ostal na výchovu dvojičiek sám. Tu však krutosť osudu neskončila. Jerguš utrpel vážne poškodenie mozgu, pre ktoré má celoživotné komplikácie. Juraj sa pre svoje deti snaží robiť všetko len to najlepšie. Situáciu zvláda aj vďaka pomoci rodičov a svokrovcov.
Za to, ako bojuje s osudom, dostal pred dvoma rokmi ocenenie Otec roka. Pre svoje deti robí všetko. Počas bežnej prechádzky v Banskej Bystrici však zažil 36-ročný bývalý reprezentant Juraj šokujúci moment, ktorý ho rozhodil, a preto sa s ním rozhodol podeliť.
„Nemyslel som si, že toto tu raz budem písať, ale choromyselnosť celej spoločnosti nemá hraníc. Dnes nás míňali na ulici dve tety vo veku asi 60 rokov a keď uvideli Jerguška, jedna povedala: ‚Preboha, aký veľký fagan a v kočíku, to je hanba’,“ opisuje Juraj na sociálnej sieti.
Juraj sa snažil svojho syna slušne obrániť, ženám vysvetlil, že Jerguš je ZŤP a je imobilný. Čo však otca dvojičiek prekvapilo ešte viac, bola reakcia druhej ženy. „Na to druhá pani odvetila: ‚Načo to vláčite von, také deti bývajú v ústavoch.’ Nebudem tu písať, čo som povedal.“
Juraja reakcia veľmi negatívne prekvapila. Na sociálnej sieti chce všetkých používateľov upozorniť, že aj ľudia so zdravotným znevýhodnením majú právo chodiť medzi ľudí. Pripomína, že je to priestor pre všetkých.
„Mne tiež vadia smradľavé zadky, ktoré míňam na ulici. Ten lepkavý, nechutný smrad, čo celé dni sedíte poniektorí v kancelárii a váš zadok nevidel sprchu 4 dni. Vadia mi aj smradľavé nohy, čo si ich poniektorí neumývate a smrdia vám ako kapor ležiaci 3 týždne na slnku na hrádzi rybníka. A tiež vám nezakazujem chodiť von, ani vás neposielam bývať na skládku odpadu… Je to o tolerancii, pochopení a vzájomnom rešpekte… Treba sa zamyslieť,“ uviedol rozhorčený Juraj.
Odsudzovanie na základe vzhľadu, zdravotného stavu či nevedomosti by sa v tejto spoločnosti už nachádzať nemalo. Juraj pritom nežiadal súcit, len obyčajnú úctu a pochopenie pre realitu, ktorú s deťmi dennodenne žije. Nikto z nás nemá právo vyjadrovať sa takto o osobách, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Oni si to tiež nevybrali.