Bystričania budú dnes protestovať proti plánom vlády, v meste to bude vrieť pre covidovú amnestiu

Banská Bystrica dnes ožije protestom. Dôvod? Ohlásená „covidová amnestia“, ktorá v ľuďoch, ktorí pandémiu prežili na vlastnej koži, vyvoláva pobúrenie.

Vláda uvažuje o finančnom odškodnení tých, ktorí počas pandémie dostali pokuty za porušovanie nariadení. Údajne by to malo zmierniť napätie v spoločnosti. No v očiach mnohých to pôsobí ako „facka“ tým, ktorí sa snažili opatrenia dodržiavať a chrániť seba aj iných.

Scenáristka Helena Hudáčeková zverejnila na sociálnej sieti pozvánku na protest, ktorý sa dnes koná v Banskej Bystrici, spojenú so silným a osobným svedectvom. Rozhodla sa prehovoriť nie ako nahnevaná občanka, ale ako pacientka, ktorá si prešla covidovým peklom v nemocnici.

Súvisiaca téma Zaplatili ste počas pandémie pokutu? Od mája môžete žiadať peniaze naspäť, covidová amnestia je schválená

„Na začiatku si plný optimizmu, pretože tvojho príjmu sa chopí usmievavý lekár. Nepotrvá však dlho a ty pochopíš, že sa neusmieva kvôli tomu, že by mal dobrú náladu, iba ti nechce povedať aké peklo ťa čaká a nechce aby si si tak panikou priťažil,“ začína svoje rozprávanie. Následne detailne opisuje, ako vyzeral pobyt na covidovom oddelení. Od zápachu moču a zvratkov, cez krik a plač spolupacientov, až po pohľad na bezvládne telá zakryté plachtami. A nakoniec - strata priateľov, ktorí ochoreniu podľahli.

Scény, ktoré opisuje, pôsobia takmer ako z vojnového filmu: „Sestričky plačú. Lekári plačú. Blízki pacientov, ktorí už skončili na ventilácii plačú vonku pod oknami...“

Helena píše s frustráciou o tom, ako sa dozvedela, že tí, ktorí porušovali opatrenia a tým ohrozovali iných, by teraz mohli byť odškodnení: „Tak nech si za tie prachy kúpia niečo pekné… hlavne v zdraví,“ uzatvára s iróniou. Nie je jediná, kto prežíva hnev.

„Som sestrička na ARO v Rooseveltke, čo k tomu dodám? Tí, čo sme to v práci zažili, už nie sme ako predtým. Poznačilo nás to viac, než si pripúšťame,“ píše zdravotníčka Lucia. Spomína dni, keď jej v priebehu hodiny zomreli traja pacienti, z toho dvaja mladší než ona. Z desiatich lôžok naraz mali 33 pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Rodiny rozdelené, smutné deti doma, obrovská psychická záťaž. „Nemuseli nám ľudia tlieskať na balkónoch. Stačilo, aby sa dodržiavalo to, čo malo,“ dodáva.

Podobne reaguje aj Miroslav: „Dvadsaťtisíc mŕtvych len na Slovensku. A my ideme odškodniť tých, ktorí nákazu zámerne roznášali? To je ako keby farmári pri výskyte nákazy v chove zatajovali choré zvieratá a vláda by ich za to finančne podporila.“

Na sociálnych sieťach sa šíria reakcie ľudí, ktorým pandemické opatrenia zmenili životy. Niektorí prišli o blízkych, iní stále nesú zdravotné následky. Všetkých týchto ľudí spája pocit krivdy, že zodpovední ľudia boli znevýhodňovaní a dnes sa im rúca posledná štipka spravodlivosti.