Od novembra minulého roka obyvatelia Zvolena upozorňujú na nezvyčajné znečistenie, ktoré sa prejavuje nielen na labkách psov po prechádzkach, ale aj na celkovom stave životného prostredia a zdraví občanov. Mnohí si všimli čierne nečistoty, ktoré sa ťažko odstraňujú, pričom diskutujú o možných príčinách – od priemyselných emisií až po dôsledky vykurovacej sezóny.
Študenti Technickej univerzity vo Zvolene odobrali vzorky a naznačili, že môže ísť o sadze alebo popol. „Zatiaľ sme však nedokázali presne určiť, o aký druh znečistenia ide,” uviedla v decembri minulého roka Denisa Záchenská, mestská poslankyňa, ktorá sa obrátila na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Znečistenie sa objavuje aj na vodnej hladine Môťovskej priehrady, kde sa dlhodobo tvoria mastné škvrny.
Podľa europoslanca Michala Wiezika však úrady na problém reagujú laxne. „Nedošlo k žiadnej náprave a nebojím sa povedať, že ani k žiadnemu adekvátnemu zisťovaniu,” uviedol. Analýza odobratých vzoriek ukázala prítomnosť karcinogénnych látok vrátane benzopyrénu. „Táto látka tu niekoľko mesiacov padá naozaj na hlavy občanov Zvolena bez toho, že by zodpovedajúce orgány akokoľvek zareagovali,“ dodal.
Analýza sadzí odobraných z ôsmich lokalít vo Zvolene, vrátane detských ihrísk, áut či vodných plôch, preukázala prítomnosť cyklických aromatických uhľovodíkov. „Vo všetkých ôsmich vzorkách sa potvrdil nie jeden, nie dva, ale hneď celý kokteil týchto látok,” uviedol Wiezik. Medzi nimi sa nachádza aj benzopyrén, ktorý patrí medzi najsilnejšie karcinogény s mutagénnymi účinkami.
Podnety boli zaslané viacerým inštitúciám, vrátane Ministerstva životného prostredia, avšak bez konkrétnych opatrení. Kritiku na adresu ministerstva vyjadrila aj podpredsedníčka výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová.
Situácia vo Zvolene zostáva naďalej predmetom diskusií, pričom obyvatelia volajú po dôslednom vyšetrení a riešení problému. Veronika Veľková, odborníčka na životné prostredie z Technickej univerzity v rozhovore pre Denník N najnovšie uviedla, že problém treba riešiť a hľadať jeho zdroj.
Polycyklické aromatické uhľovodíky sú látky, ktoré sa viažu na prachové a aerosólové častice a usádzajú sa v prostredí. „Nie je to dobrá situácia, ale či sa majú ľudia báť – tak by som o tom asi nehovorila,“ uviedla Veľková pre Denník N. Dodala, že ľudia by mali vetrať svoje domácnosti, aj keď počas inverzných dní je opatrnosť na mieste.
Podľa nej sú zdrojom znečistenia kombinácia priemyselného spaľovania, dopravy a individuálneho vykurovania. Inverzia, ktorá pretrvávala na prelome roka niekoľko týždňov, mohla prispieť k zvýšeniu koncentrácie škodlivých látok v ovzduší. „Na druhej strane polyaromáty by našli v okolí veľkých dopravných tepien všade, aj v Bystrici, len tam sa to pravdepodobne lepšie odvetráva,“ vysvetlila.
Vo vzorkách zo Zvolena bolo zaznamenaných 16 sledovaných látok, pričom medzi najproblematickejšie patrí benzo[a]pyrén, ktorý je klasifikovaný ako karcinogén. „Benzo[a]pyrénu na detskom ihrisku sú dva mikrogramy zo vzorky, ale problematické je, že nevieme, aký bol objem alebo hmotnosť vzorky,“ upozornila Veľková. Zdôraznila, že karcinogény majú schopnosť ukladať sa v tukových bunkách a môžu mať oneskorený účinok na zdravie.
Konečným príjemcom znečistenia je pôda, no polycyklické aromatické uhľovodíky sa dostávajú do organizmu aj cez potraviny, napríklad pri opekaní, grilovaní na drevenom uhlí či v príliš upečenej chlebovej kôrke.
Odborníčka odhaduje, že za problémom stojí technický faktor a ak ide o priemyselný zdroj, situácia môže pretrvávať.