Žil ako bohém, drobné hádzal chudobným deťom. V Kremnici si chcú uctiť knieža, zomrel pred 100 rokmi

V Kremnici si chcú uctiť bohémske knieža a osadiť mu kríž. Arthur Odescalchi zomrel pred 100 rokmi

V Kremnici pred sto rokmi zomrel Arthur Odescalchi. Bol kniežaťom, ktoré žilo bohémsky život, bol trikrát ženatý a žil v duchu dobyvateľa ženských sŕdc.

Ako informovalo mesto Kremnica na sociálnej sieti, chce si tohto jedinečného človeka uctiť. „V mnohom neznáme osudy kniežaťa Arthura Odescalchiho, od smrti ktorého uplynulo sto rokov a ktoré vás mimoriadne zaujali, dostávajú reálnejšiu podobu. V utorok sme spoločne s Ottom Štroffekom zo združenia SOS Kremnica a Romanom Vykysalým navštívili miesto, ktoré je posledným odpočinkom tohto mimoriadne vzdelaného človeka, poslanca Uhorského snemu, no súčasne veľkého búrliváka a bonvivána,“ priblížilo mesto.

Jeho hrob už neexistuje, ale mesto chce, aby bol v budúcnosti na tomto mieste aspoň osadený kríž, ktorý by pripomínal túto zaujímavú postavu starej Kremnice. „Roman Vykysalý nám porozprával aj o tom, ako chodil ešte ako dieťa spolu so starými rodičmi páliť sviece na jeho hrob, keďže jeho starí rodičia ho dobre poznali. A priniesol aj soľničku s erbom rodu Odescalchi, ktorú dostala jeho babka do daru za to, že pomáhala kniežaťu pri praní a žehlení. Zabudnutý príbeh pokračuje,“ doplnilo mesto.

O živote kniežaťa

Viac o živote kniežaťa Arthura Odescalchiho uvádza mesto na webe vďaka Ottovi Štroffekovi. Arthur žil na sklonku svojho života v Kremnici, konkrétne v dome starých rodičov husľového virtuóza Petra Michalicu, kde mal prenajatý jeden z historických traktov. Zomrel v Kremnici 9. januára 1925 vo veku nedožitých 89 rokov, jeho hrob sa však nezachoval.

Rod Odescalchiovcov pochádzal zo severného Talianska, rodové korene siahajú až do 13.storočia. Aktívne sa zapojili do protitureckých bojov, začo ich Habsburgovci obdarovali majetkami v dolnozemských i hornozemských stoliciach Uhorska.

Arthur Odescalchi sa narodil v roku 1836 v Solčanoch pri Topoľčanoch. Po štúdiách na prešporskom gymnáziu pokračoval v štúdiu histórie na univerzitách v Lipsku a vo Viedni.

Hoci bol mimoriadne vzdelaný, jeho súkromný a rodinný život bol podľa jeho súčasníkov veľmi pestrý. Slovenský biografický slovník o ňom uvádza, že viedol bohémsky, romantický život stredovekého rytiera a bol trikrát ženatý. Rovnako vraj striedal ženy aj náboženstvá a žil v duchu dobyvateľa ženských sŕdc. Ako Otto Štroffek poznamena, dve volebné obdobia bol aj poslancom uhorského snemu.

Jeho príliš bohémsky život bol časom tŕňom v oku šľachty a blízkej rodiny, podľa Štroffeka bolo jeho presťahovanie do Kremnice akýmsi „rodovým vyhnanstvom“. Aj tu však pokračoval vo svojom nekomformnom životnom štýle a starí Kremničania s ním spájali množstvo príhod.

Drobné pre chudobné deti

Zbieral zbrane a bol zanieteným poľovníkom. Dlhé roky si prenajímal revír v okolí Hostinca. „Poľovačky, ktoré sa končili hodovaním a posedením s priateľmi, mu poriadne načreli do rozpočtu a tak si narobil dlhy. Napriek tomu sa rád hral na filantropa. Časť svojej apanáže zvykol rozmeniť na drobné a potom rozhadzoval malé mince po uliciach Kremnice chudobným deťom,“ priblížil Otto Štroffek.

V čase, keď už bol chorý a takmer slepý, platil syna chudobnej vdovy, ktorý ho sprevádzal na pravidelných prechádzkach po meste. „Dnes už nebohý Bedrich Gayer, mnohým známy ako Frico Báči bol dokonca pri tom, keď išiel so starým otcom upraviť knieža do truhly po tom, čo skonal. Bol to mohutný chlap, z jeho peleríny si vraj traja ľudia dali ušiť vrchné odevy,“ dodal historik.

Pohreb mal 11. januára v rímskokatolíckom kostole v Kremnici. Ako legenda sa traduje aj jeho testament, podľa ktorého mal žiadať, aby mu po smrti bolo vyňaté srdce a prenesené do krypty na Skýcove, kde vlastnil kaštieľ a kde bola pochovaná aj jeho malá dcéra.