Na mnoho vecí dnes pracujeme omnoho kratšie ako v 1989. Na televízor 9 dní, na topánky deň, no na chlieb dvojnásobok

Mlieko za dve koruny, či chlieb za necelé tri? Množstvo ľudí na Slovensku ešte dnes nostalgicky spomína na ceny spred novembra 1989. Porovnanie cien potravín a spotrebného tovaru však ukazuje zásadný posun, ktorý mnohých nostalgikov asi poriadne prekvapí. Oproti roku 1989 totiž zarábame viac, a viac si aj za zarobený plat môžeme kúpiť. Najviac je to viditeľné pri cenách mäsa, alebo spotrebnej elektroniky. Kým v roku 1989 sme na nový farebný televízor museli odpracovať 4 mesiace, dnes si na porovnateľný produkt dokážeme našetriť za necelých 9 dní. Naopak výrazne vyššie sú ceny nového bývania.

„Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoláda a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa ‚lodičiek’ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň,“ konštatuje analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company. 

Porovnanie cien a odpracovaného času potrebného na nákup rôznych tovarov vypracovali na základe dát štatististického úradu. Analýza priniesla naozaj zaujímavé čísla: kým na kúpu 1 kilogramu tmavého chleba sme v roku 1989 museli pracovať 9 minút, dnes je to dvojnásobok. Chlieb je však výnimkou. Na veľké množstvo potravín dnes musíme pracovať omnoho kratšie.

Kým na kilogram bravčového karé sa v roku 1989 robilo viac ako dve a pol hodiny, dnes je to len 37 minút. 1 kilogram kučaťa ste si v roku 1989 kúpili za vtedajších 30 korún, odpracovať ste pritom museli takmer hodinu a trištvrte. Dnes si kilo kurčaťa kúpite za 2,65 eura, pričom túto sumu zarobíte za 19 minút.

Ešte väčšie rozdiely sú pri spotrebnej elektronike. Na novú chladničku s mrazničkou ste v roku 1989 museli pracovať 40 dní, dnes si ju kúpime za 7-dňový zárobok.

Zdroj: WOOD & Company

„Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 10 -násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to cca šesťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas,“ dodáva Eva Sadovská.

Za bývanie platíme viac

Jednou z mála oblastí, kde dnes platíme viac ako v roku 1989 je bývanie. Ceny bytov vzrástli na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes väčšina ľudí musí na nový byt, či dom pracovať niekoľkonásobne dlhšie ako pred 35 rokmi.

„Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v šúčasnosti je to sedemnásobne viac – 36 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu,“ uvádza analytička.

Zároveň sa zväčšili aj regionálne rozdiely. V súčasnosti sa najväčšom kúpnou silou môžu pochváliť obyvatelia Bratislavského kraja a v hlavnom meste a okolí je aj najnižšia nezamestnanosť. V Bratislave je zároveň v porovnaní s inými regiónmi najviac nákupných centier a obchodov a realizuje sa tam najviac nákupov aj v absolútom porovnaní s inými časťami Slovenska.