Frontové divadlo, ktoré vzniklo v septembri 1944 počas Slovenského národného povstania, bolo jedinečným umeleckým zoskupením, ktoré prinášalo radosť a povzbudenie do temných časov vojny. Jeho poslaním nebolo len zabaviť vojakov a civilistov, ale aj vysvetľovať ciele povstania a posilňovať morálku v neľahkých časoch. Snahou divadla bolo prostredníctvom umenia povzbudiť ľudí, aby neupadali do beznádeje a verili v lepšiu budúcnosť.
Toto jedinečné divadlo bolo založené z iniciatívy vynikajúceho slovenského herca a režiséra Andreja Bagara, ktorý sa stal jeho dušou a hlavným motorom. Jeho členovia sa presúvali po povstaleckom území najprv vlakom, neskôr starým autobusom, a vystupovali na improvizovaných pódiách v lazaretoch, vojenských táboroch, ale aj na lúkach či v hostincoch, vysvetľuje Divadelný ústav.
Neraz im poslúžili svetlá z autobusu, aby osvetlili provizórne scény, kde diváci so zatajeným dychom sledovali vystúpenia plné dramatických jednoaktoviek, poézie, hudby a iluzionistických čísel.
Počas svojej krátkej existencie odohralo približne 50 programov a sa stalo symbolom odvahy a umeleckej húževnatosti v časoch vojny. Umelci, medzi ktorými boli mená ako František Zvarík, Anna Cveková, Paľo Bielik a mnohí ďalší, sa svojím talentom postavili nielen proti nepriateľovi, ale aj proti režimu neslobody.