MIKI z Telgártu ovládol slovenské kiná. Ondrík v Černákovom saku rozdelil Slovákov na dva tábory

Film MIKI, ktorý nedávno ovládol slovenské kiná, láka davy divákov a už týždeň sa teší veľkému záujmu. Tento príbeh, založený na skutočných udalostiach, prináša na plátna dramatický osud muža, ktorý sa po návrate zo zahraničia ocitne v krajine plnej príležitostí, nielen pre čestných podnikateľov, ale aj pre tých, ktorí prekračujú hranice zákona. Hlavná postava, pôvodne šofér autobusu z Telgártu, postupne zistí, že má schopnosti, ktoré ho predurčujú stať sa jedným z najobávanejších bossov v krajine. Podľa ČSFD film neponúka len surový pohľad na vzostup organizovaného zločinu, ale aj vnútorný boj človeka, ktorý prechádza dramatickou premenou.

Najčastejšie vyzdvihovaný bol herecký výkon Milana Ondríka, ktorý sa na úlohu Mikiho intenzívne pripravoval a dokonca sa osobne stretol s Mikulášom Černákom v base. Vo filme použili aj Černákovo vlastné sako, čo pridalo na autenticite celého príbehu. Napriek tomu, že technická a umelecká stránka filmu získala uznanie, mnohí diváci kritizujú, že film nevhodne glorifikuje zločinca a úplne opomína pohľad obetí a ich rodín. Mnohí však uznávajú, že Miki je skvelo natočený a zaujme najmä vďaka autentickému zobrazeniu doby a postáv.

Slovenský scenárista, producent a hudobník Maroš Hečko dokázal trefne, no zároveň ostro zhrnúť problematiku tohto filmu na svojej sociálnej sieti. Reflektuje obavy, že film môže mať negatívny vplyv na spoločnosť, najmä v čase, keď je Slovensko polarizované a náchylné k násilnostiam a jednoduchým riešeniam. „Robiť zo zabijaka, ktorý má na krku pravdepodobne viac ako 30 vrážd, je stále nažive, sedí v Leopoldove a navyše, žiada o predčasné prepustenie hrdinu filmu je v dnešnej pohnutej dobe veľmi nešťastné,“ píše Hečko. Podľa neho sa nemyslelo na obete a pozostalých, pre ktorých môžu byť snímky traumatizujúce. Chápe, aká zaujímavá je táto téma, no napriek tomu si myslí, že by bolo vhodnejšie tento príbeh vyrozprávať z pozície vyšetrovateľa či novinára a predísť tak zasadeniu vraha do hlavnej úlohy.

„Toto nie je cesta k pochopeniu dejín, ale k vytvoreniu kultu masového vraha,“ píše politický komentátor, historik a bývalý vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár na sociálnej sieti. Kritizuje hlavne prístup tvorcov, ktorí v ňom vidia charizmatickú postavu, zatiaľ čo realita jeho činov je prehliadaná. „Velebíme monštrum, ktorému týmito obdivnými výrokmi staviame slavobránu k slobode.“

Film tak otvoril dôležitú diskusiu o etike a zodpovednosti v zobrazovaní historických postáv v kinematografii. Bezpochyby vyvoláva silné emócie a kontroverzné názory na to, aké následky to môže mať na spoločenské vnímanie a hodnotenie minulosti.