Na nábreží Hrona odhalili bustu. Brezno si uctilo pamiatku významnej osobnosti

V Brezne si uctili pamiatku významnej osobnosti. Prostredie na nábreží Hrona od minulého piatka krášli busta jednej z najvýraznejších osobností histórie slovenského lesníctva. Jozef Dekret-Matejovie svojou prácou zanechal nezmazateľnú stopu v našej histórii. V deň 250. výročia jeho narodenia mu preto v Brezne odhalili bustu.

Ako píše mesto na svojom webe, 12. júla 1774 ho pokrstili u piaristov, pretože v jeho rodisku Dobroči (dnes Čierny Balog) vtedy ešte nebola založená rímskokatolícka farnosť. V roku 1780 rodičia poslali 6-ročného Jozefa do štvorročnej ľudovej školy piaristov v Brezne. Po jej ukončení pokračoval vo vzdelávaní ďalšími štyrmi triedami v tamojšej humanitnej škole (nižšie gymnázium), ktoré ukončil v roku 1787 s titulom „humanior“. Túto skutočnosť pripomína pamätná tabuľa z roku 1966 na priečelí budovy niekdajšieho piaristického kláštora a gymnázia.

Súvisiaca téma Banská Štiavnica smúti. Zomrel čestný občan Anton Hykisch, spoluautor Deklarácie zvrchovanosti Slovenska

Iniciátorom pamätníka bol rodák z Čierneho Balogu Pavol Datko, ktorý dlhé roky žil v Kanade, ale opäť sa vrátil do svojho rodiska. Projekt ešte pred tromi rokmi dohodol spoločne s primátorom Tomášom Abelom, ktorý bol nápadu od samotného začiatku naklonený.

„Som veľmi rád, že sa to podarilo. Pre mňa, aj pre mladšie generácie, je osobnosť J. D. Matejovie veľmi inšpiratívna. Nezaoberal sa len samotným lesníctvom, bol aj priekopníkom v spôsoboch hospodárenia. Myslím, že určite by nám mal čo povedať na to, čo sa deje v našich lesoch a poskytol aj dobrú radu. Pripomíname si rozmer, ktorý nám zanechal, a to je ochrana našich lesov pre budúcnosť,“ uviedol primátor.

Financovanie diela zabezpečili Lesy mesta Brezno, Pavol Datko a Slováci žijúci v zahraničí. Samotné dielo zrealizoval tím umelcov. Návrh a realizáciu pamätníka zrealizoval miestny projektant Milan Macuľa.

Podľa jeho slov si treba ctiť naše korene, osobnosti, na ktorých príklade dokážeme ilustrovať bohatú minulosť. „Samotný koncept sme zostavili tak, že J. D. Matejovie je otočený smerom na Čierny Balog nielen preto, aby sa naň pozeral, ale aj Balog na neho, aby v tejto interakcii sa podarilo zlepšiť stav slovenských lesov, ktorý je momentálne v zložitej situácii. Pri buste sa nachádza aj Dekrétova lavička, aby sme sa stihli v dnešnom uponáhľanom čase zastaviť, sadnúť si a rozmýšľať, pretože je to čoraz viac potrebnejšie,“ dodal Macuľa.

Samotný hlinený model spracovala Zuzana Budzíková, ten potom putoval k Martinovi Palovi, ktorý ho odlial, veľký vklad do diela vložil umelecký kováč Ján Gubčo. Lavička váži 250 a busta 150 kíl. Okolie spríjemnila výsadbou Silvia Vránska a zelenú plochu pomohli vylepšiť Technické služby.

Známejší v zahraničí ako na Slovensku

Pri potulkách po svete sa Pavol Datko stretol s tým, že J. D. Matejovie je viac poznaný v zahraničí ako na Slovensku. Projekt sa podaril, z čoho má nesmiernu radosť: „Teším sa, máme sa čím hrdiť. Môžem vás ubezpečiť, že zahraniční Slováci sa tiež tešia, buďme hrdí, zdvíhajme lesnícku osobnosť z popola, lebo sa mi zdá, že u nás stále nie je docenený. Ďakujem najmä pánovi primátorovi, Milanovi Macuľovi, celému tímu umelcov, že sme sa mohli stretnúť a osláviť doteraz na Slovensku čiastočne zakopaného veľkého človeka.“

Pamätník pochválil aj Július Burkovský, historik a autor kníh o J. D. Matejovie. „Umiestnený je vo veľmi peknom prostredí. Za takéto stvárnenie, všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, patrí hlboká vďaka. Konečne sa po dlhšom období začína dvíhať povedomie o tejto lesníckej osobnosti. Stretnutie zapadlo do mozaiky podujatí tzv. Dekrétovho roku, za ktorý bol tento rok vyhlásený.“