Začína sa trestné stíhanie pre nezvládnutú lykožrútovú kalamitu na Čiernom Balogu

Začalo sa trestné stíhanie pre neriešenie lykožrútovej kalamity na Horehroní. Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (Smer-SD), ktorý v máji podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, túto skutočnosť oznámil v pondelok v Banskej Bystrici. Potvrdil, že sa začalo s intenzívnym spracúvaním kalamity, aby sa tak zabránilo ďalšiemu šíreniu lykožrúta. Doplnil, že sa zároveň pracuje aj na vodozádržných opatreniach, ktoré budú slúžiť ako ochrana obyvateľov Čierneho Balogu.

„Pred pár týždňami som spolu s predsedom výboru pre pôdohospodárstvo pánom poslancom podal trestné oznámenie na neriešenie tejto situácie kalamity v Čiernom Balogu a môžem povedať, že podľa dostupných posledných aktualít, polícia naše trestné oznámenie prijala a v danej veci začala trestné konanie aj vykonávať,“ informoval na tlačovej besede Richard Takáč. 

Minister uviedol, že pred pár týždňami boli s kolegami skontrolovať situáciu priamo v lesoch na Čiernom Balogu. Podľa jeho slov je rád, že generálny riaditeľ spolu s kolegami intenzívne komunikuje a situáciu rieši. Vysvetlil, že potrebná  je nielen sanácia, nakoľko vznikajú aj ďalšie komplikácie. Pri sanácii totiž môže dôjsť k poškodeniu ciest a potrebné je vyriešiť aj vodozádržné opatrenia. Ku komplikáciám by mohlo dôjsť aj kvôli zdroju pitnej vody v obci Čierny Balog, ktorý má povrchový charakter.

„Veľmi intenzívne sa komunikuje s obcou, čo sa týka vodozádržného opatrenia, to riešime ešte aj samostatne ako Štátne lesy viacerý projekty, ktoré chceme zrealizovať lebo musíme zabezpečiť to, aby nedošlo nebodaj k nejakému vyplaveniu alebo ohrozeniu zdravia, životov a samozrejme aj majetku ľudí, ktorý žijú v tejto lokalite,“ vysvetlil Takáč. 

Minister sa vyjadril, že je už známe ako vznikla lykožrútová kalamita. Podľa jeho slov je príkladom územie Muránskej planiny, ktoré je bez zásahovým územím. Tvrdí, že práve kvôli nezasahovaniu do určitých lokalít môže dôjsť k rozšíreniu lykožrútov a škodcov aj do zdravých lesov. 

Podľa generálneho riaditeľa Lesy SR Tibora Menyharta začiatkom roka zdedili kalamitu na Horehroní s objemom približne 400-tisíc kubíkov dreva. Mesačne spracúvajú 70-tisíc až 80-tisíc kubíkov kalamitného dreva. Lesy SR nasadili 105 pracovných skupín, ale interné a zazmluvnené kapacity nedokázali kalamitu spomaliť, preto rokovali s veľkokapacitnými slovenskými spoločnosťami schopnými okamžite zasiahnuť. „Toto nepredstavovalo ani len polovicu kalamity v tomto území, preto bolo jednoznačné, že takýmto spôsobom Lesy SR nie sú schopné, nielenže zastaviť kalamitu ale ani ju spomaliť. Aj z tohto dôvodu sme pristúpili k rozhodnutiu vyhlásenia mimoriadnej situácie najprv pre okres Brezno a potom v apríli vyhlásenie mimoriadnej situácie aj pre kraj Banskobystrický,“ uviedol Tibor Menyhart.

Lesy SR oslovili tri technologicky vybavené spoločnosti, ktoré poznajú postihnuté územia. Nasadenie špeciálnej techniky, ako sú procesorové a harvestorové technológie s trakčnými navijakmi, umožní spracovať takmer 375-tisíc kubíkov kalamitného dreva za štyri mesiace aj v ťažko prístupných terénoch Horehronia. Na začiatku budúceho roka plánujú lesníci vysádzať nové zmiešané lesy, ktoré sú odolnejšie voči podkôrnikom.