Štátna opera v Banskej Bystrici oslavuje 65 rokov. Čo všetko nám o nej prezradila jej dramaturgička?

Štátna opera v Banskej Bystrici, ktorá tento rok oslavuje svoje 65. výročie, je významnou kultúrnou inštitúciou Slovenska. Od svojho vzniku v roku 1959 prináša divákom jedinečné umelecké zážitky, kombinujúce tradičné operné diela s modernými inscenáciami. Počas svojej bohatej histórie prešla mnohými premenami a stala sa domovom pre množstvo talentovaných umelcov. Pri príležitosti tohto významného jubilea reflektujeme na kľúčové momenty, ktoré formovali jej vývoj, a pohľad na jej budúce smerovanie.

S otázkami na vývoj, smerovanie, výzvy a budúce projekty opery sme sa obrátili priamo na vedenie Štátnej opery v Banskej Bystrici. Priblížime vám tak pozadie a príbeh opery, ktorá slúži ako miesto pre divadelné predstavenia, najmä balety a iné hudobno-ramatické inscenácie. Otázky nám zodpovedala dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici, Alžbeta Lukáčová. 

„Vznikla v podstate politickým rozhodnutím s cieľom priniesť profesionálnu kultúru do regiónov stredného Slovenska. Pôvodnou myšlienkou bolo, aby bola Spevohra predovšetkým zájazdovým divadlom. Išlo o prvú profesionálnu divadelnú scénu na pôde Banskej Bystrice, no operné, operetné a baletné umenie tu isté historické zázemie malo – zabezpečovali ho jednak hosťujúce divadelné spoločnosti, ktoré tu tieto žánre predvádzali, jednak mesto malo vlastný divadelný spolok, ktorý niektoré žánre hudobno-dramatického divadla uvádzal,“ napísala o vzniku opery Alžbeta Lukáčová.

Aké boli najväčšie výzvy pri zakladaní Štátnej opery v Banskej Bystrici pred 65 rokmi a ako sa podarilo tieto výzvy prekonať?

„Fakt je taký, že po vojne sa dosť výrazne menila skladba miestneho obyvateľstva. Vo „vlnách“ tu prebiehal prílev vidieckeho obyvateľstva, ktorí sa sem sťahovali za prácou a výdobytkami mestského života. Pre týchto ľudí predstavovala návšteva Spevohry často prvý priamy kontakt s umeleckou tvorbou na profesionálnej úrovni. Tak, ako pre 65 rokmi sa banskobystrická divadelná scéna musela usilovať o diváka, musí to robiť i dnes – i keď už ako etablované divadlo, ale v oveľa tvrdšej konkurencii širokej kultúrnej ponuky mesta a regiónu a v neposlednom rade i digitálnej doby, ktorá živému umeniu až tak nepraje.“

Ktoré inscenácie alebo produkcie považujete za prelomové alebo revolučné v histórii Štátnej opery a prečo? 

„Smerovanie opery jednoznačne ovplyvnila prvá inscenácia: opera J. B. Foerstra - Eva. Predznamenala tým základnú dramaturgickú líniu divadla – ňou sa stalo uvádzanie predovšetkým operných inscenácií. Čo sa týka prelomovosti alebo revolučnosti – neviem jednoznačne odpovedať, lebo dodnes sme uviedli bezmála 300 premiér pričom väčšina z nich divadlu priniesla benefit rozvoja a objavovania zaujímavých diel pre verejnosť. Niektoré mali mimoriadny význam pre samotný operný súbor a jeho rozvoj, niektoré sa chvália slovenským či svetovým prvenstvom.“

Počas komunistickej éry sa v Banskej Bystrici uvádzali slovenské premiéry diel Tibora Andrašovana, Bartolomeja Urbanca, baletu Andreja Očenáša a „národných“ oper Jána Cikkera. Suchoňova Krútňava, premiérovaná v roku 1949, bola v roku 1963 revidovaná v duchu socialistického realizmu. Banská Bystrica tiež hostila svetové premiéry a rekonštrukcie historických operných diel. V rámci festivalu Zámocké hry v Zvolene sa uskutočnili viaceré významné slovenské premiéry talianskych operných majstrov.

Môžete spomenúť niektoré významné osobnosti, ktoré boli alebo sú súčasťou Štátnej opery v Banskej Bystrici?

„V Štátnej opere začínal rad spevákov a speváčok, ktorí prekročili rámec slovenského umenia. Za všetkých spomeniem osobnosti svetového významu Editu Gruberovú, Ľubicu Orgonášovú a Sergeja Kopčáka. Mimoriadnu kvalitu priniesla i operná rodina Babjakovcov na čele so Štefanom Babjakom, ktorý bol popredným sólistom divadla počas celej svojej profesionálnej kariéry. Opernému umeniu sa ako sólisti venujú i jeho tri mimoriadne úspešné deti: Martin, Ján a Terézia. Všetci začínali v Banskej Bystrici a dnes pôsobia v SND. Svoju opernú kariéru tu odštartoval i vynikajúci arménsky tenorista Gurgen Ovsepjan, no pôsobili tu aj mimoriadni dirigenti ako Anton Buranovský či Ján Valach, ktorý sa potom etabloval v Antverpách. Z oblasti scénografie by som spomenula predčasne zosnulého Aleša Votavu, ktorý u nás v 90. pôsobil a vytvoril rad pozoruhodných inscenácií. Dnes sú našim aj zahraničným umelcom dvere otvorené a viacerí z nich pravidelne hosťujú v divadlách mimo Slovenska.“

V čom vidíte budúcnosť operného umenia v digitálnej ére? Aké inovatívne prístupy plánujete zaviesť, aby ste prilákali mladšie publikum a zabezpečili udržateľnosť opery pre ďalšie generácie?

„O budúcnosť operného umenia sa vôbec neobávam. Vo svete je to absolútne moderná forma umenia, ktorá prináša aktualizačné momenty a fandí jej veľmi široké vekové spektrum divákov. V tomto zmysle sme v konkurencii minimálne európskej produkcie, čo je veľmi dobre. Z hľadiska práce s publikom dlhoročne pracujeme s deťmi a mládežou, so školskými zariadeniami, či seniormi i s rôzne znevýhodnenými skupinami obyvateľstva s cieľom sprostredkovať im operné umenie ako formu zážitku, ktorá skvalitňuje život. Práca so sociálnymi médiami a rozmanité marketingové aktivity sú samozrejmosťou a v tomto zmysle nás pandémia posunula vpred.“

65. výročie Štátnej opery v Banskej Bystrici

Pri príležitosti 65. výročia založenia Štátnej opery sa bude konať aj slávnostný koncert. Divadlo predvedie výber z najúspešnejších operných a operetných diel, vrátane úryvkov zo známej slovenskej opery Krútňava, ktorá je s divadlom úzko spätá. Okrem toho sa v programe objavia aj skladby, ktoré by mohli prispieť k budúcemu repertoáru divadla. Na pódiu sa predstavia sólisti, spevácky zbor a orchester, vrátane hostí zo zahraničia a domácej scény. Dlhoroční dirigenti povedú hudobné výkony tohto špeciálneho podujatia.