Prešlo 95 rokov od smrti Jozefa Murgaša. Bol kňazom, maliarom i priekopníkom bezdrôtovej komunikácie

K významným Slovákom, ktorých meno sa zapísalo do histórie vedy, patrí aj Jozef Murgaš. Od jeho úmrtia uplynulo v sobotu 11. mája presne 95 rokov.

Pochádzal zo samoty Farbenô vo vtedajšej Jabríkovej, dnes súčasti obce Tajov. Narodil sa 17. februára 1864. Počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici si profesori všimli jeho maliarsky talent, ale na štúdium maliarstva kvôli nedostatku financií nemohol pomýšľal. Prednosť dostali teologické štúdiá v bratislavskom a ostrihomskom seminári.

Za rímsko-katolíckeho kňaza ho vysvätili 10. novembra 1888. Až potom sa mu naskytla možnosť výtvarne sa vzdelávať v Budapešti a na uznávanej akadémii v Mníchove. Stalo sa tak vďaka podpore banskobystrického maliara Dominika Skuteckého a banskobystrického biskupa Imricha Bendeho. Murgašove obrazy sú uchovávané v biskupských rezidenciách v Banskej Bystrici a Nitre, v kostole Lopeji a samozrejme v americkom Wilkes-Barre, kde prežil väčšinu života.

K ďalším jeho veľkým záujmom patrila elektrotechnika. Po nezhodách s cirkevnou vrchnosťou, ktorej sa nepáčil proslovenský postoj Jozefa Murgaša, sa v roku 1896 rozhodol pre emigráciu do USA. Usadil sa v baníckej dedine Wilkes-Barre, kde v tom čase žilo okolo 300 slovenských rodín.

Vedľa kňazských povinností sa venoval najmä bádaniu v technike prenosu dát a reči bez drôtov. Vychádzal z výsledkov prác iných elektrotechnikov, najmä Marconiho, ale jeho systém založený na morzeovke vnímal ako pomalý. Navrhol konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály neodlišovali dĺžkou, ale frekvenciou. Ide o takzvaný Murgašov Ton-Systém.

Dňa 10. mája 1904 federálny patentový úrad pridelil Jozefovi Murgašovi dva patenty: na Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a na Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Na ich základe vznikla účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. Nasledovali ďalšie patenty (celkom mal uznaných 12): na vlnomer, elektrický transformátor, zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, detektor elektromagnetických vĺn, ale navrhol aj navijak na rybársku udicu.

Zo všetkých vynálezov sa však do histórie najviac zapísali Murgašove výsledky v rádiotelegrafii. Prvé spojenie sa mu podarilo 27. apríla 1905. O polroka neskôr, 23. novembra 1905, umožnil rádiové spojenie starostov miest Scranton a Wilkes-Barre vzdialených od seba asi 30 kilometrov. Ukázalo sa, že jeho vynález má praktické využitie. Dva mesiace nato však búrka zničila anténne veže. Na ich opravu sa už nenašli finančné prostriedky. 

Menej známe je, že Jozef Murgaš sa zaujímal o prírodu, zbieral minerály, huby, rastliny a jeho unikátna zbierka hmyzu obsahuje až okolo 9-tisíc exemplárov.

Počas prvej svetovej vojny sa aktívne zapojil do snáh o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bol signatárom Pittsburskej dohody a jeho zbierka medzi americkými Slovákmi vyniesla asi milión dolárov, ktoré sa stali súčasťou valutového fondu mladej Československej republiky.

V roku 1920 sa vrátil na Slovensko a ponúkol sa, že bude svoje vedomosti šíriť na škole s vyučovaním elektroniky. Úrady mu to nedovolili. Argumentovali, že nemá pedagogické vzdelanie. Znechutený sa vrátil do USA, kde našiel svoje ťažko vybudované laboratórium vyrabované. Zomrel vo Wilkes-Barre 11. mája 1929 ako 65-ročný.

Uprostred Tajova, v budove starej školy, sú pamätné izby venované dvom najvýznamnejším rodákom: spisovateľovi a dramatikovi Jozefovi Gregorovi - Tajovskému a Jozefovi Murgašovi. Život oboch pripomína i informačná tabuľa v susedstve Obecného úradu, kde je aj model Murgašovej antény. Pred dvoma rokmi odhalili v Tajove Murgašovu sochu. Na cintoríne ho pripomína symbolický hrob.

Život a dielo Jozefa Murgaša približuje kniha Márie Velehrachovej Technik v reverende, ktorá vyšla v roku 1970. Jeho meno nesú ulice, Stredná priemyselná škola v Banskej Bystrici, ale aj obchodná loď triedy Liberty, ktorú vyrobili v roku 1944 v americkej Georgii.