Tip na výlet: Unikátne Mičinské travertíny

Mokrá lúka pri ceste z Dolnej Mičinej do Čerína (okr. Banská Bystrica) je posiata prameňmi minerálnych vôd. Poskytujú nám občerstvenie i poučenie.

Zvolenská kotlina sa zdvíha z riečnej nivy Hrona k úpätiu Kremnických vrchov, Poľany a Javoria. Napriek tomu, že nevyniká výškou, návšteva niektorých jej kútov dokáže naplniť dobrým pocitom a dojmami aj náročnejšieho turistu. Jeho orientáciu uľahčuje pomerne hustá sieť značených chodníkov, a to ako klasických, ktoré udržiava Klub slovenských turistov, tak aj miestne značenie, ktoré sprístupňuje pozoruhodné lokality v mikroregióne Severné Podpoľanie. Kotlina je ideálnym terénom nielen pre pešie, ale i cyklistické výlety.

K prírodným bohatstvám kotliny patria minerálne a termálne vody. Tie najznámejšie vyvierajú v kúpeľoch Sliač a na druhej strane Hrona v Kováčovej. Zaujímavou zastávkou na osvieženie i poučenie sú však i pramene, ktoré sa dostávajú na povrch neďaleko Dolnej Mičinej. V roku 1979 sa dostali pod zákonnú ochranu ako Národná prírodná pamiatka (NPP) pod názvom Mičinské travertíny. Je zaradená do 4. stupňa ochrany prírody. Po úprave v roku 1992 je jej rozloha 3,832 ha. Pomenovanie po najbližšej dedine Dolná Mičiná je tak trochu zavádzajúce. Tento prírodný unikát sa totiž nachádza už v chotári susedného Čerína, keďže hranica katastrov týchto obcí prebieha potokom. Ale aj čerínsky medokýš je známy a vyhľadávaný. Ten - pre zmenu - vyviera na okraji Čačína, ktorý sa však v roku 1976 administratívne spojil s Čerínom.

Nebudeme si tráviť mozgové závity tým, na území ktorej obce sme sa práve zastavili. To len tak na spestrenie. Pozrime sa bližšie na mičinský medokýš a na travertíny, najmladšiu horninu, ktorá vzniká usadzovaním minerálov - predovšetkým uhličitanu vápenatého - obsiahnutých v minerálnej vode.

Po osviežení medokýšom sa prejdeme upraveným chodníkom po mokrej lúke, na ktorej vyrástlo niekoľko travertínových kôp. Niektoré už odumreli, v iných pod vrstvou travertínu počujeme bublať vodu, ktorá už nemá síl dostať sa na povrch, ale i z pohľadu laického návštevníka sú najpozoruhodnejšie dodnes živé pramene, ktoré nás presvedčia, že aj zo zdanlivo obyčajnej vody, v skutočnosti hydrouhličitanovej, vápenato-magnéziovej, môže vyrásť kameň.

Geológovia pokladajú mičinské pramenné krátery za špecifické a uvádzajú ich ako vzor pre podobné útvary. Charakterizuje ich misovitý tvar a krehký, drobivý travertín, ktorého tvorba je vzhľadom na relatívne nižší obsah uhličitanu vápenatého pomalšia. Primiešané rôzne minerály oživujú travertíny pestrými farbami. Dominujú hrdzavočervená a bledohnedá. Na mokrej lúčnatej terase s prameňmi nás na jar a v lete zaujme aj pestrá flóra vrátane niektorých vzácnych orchideí - vstavačovitých rastlín. Z kríkov je pozoruhodný výskyt nízkej a plazivej vŕby rozmarínolistej (Salix rosmarinifolia), z papradí hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) a nášmu pohľadu nemôžu uniknúť ani biele chumáče typických močiarnych rastlín páperníkov (Eriophorum sp.). Základné informácie o NPP nám poskytuje náučný panel.

V roku 1977 sa rozhodli preskúmať pramene sondážnym vrtom. Pri dosiahnutí hĺbky 56 metrov vyrazil z vrtu asi 25 m vysoký gejzír. Nemohol sa stať ďalšou atrakciou. Erupcia sa totiž prejavila znížením výdatnosti ďalších prameňov minerálnych vôd v okolí, vrátane sliačskych, čo naznačuje, že tieto vody sú v tajomnom podzemí spojené, ba odborníci predpokladajú, že môže ísť o veľké podzemné jazero, do ktorého vtekajú vody až zo svahov Krížnej a Prašivej. Aby nedošlo k ohrozeniu významných, hlavne kúpeľných zdrojov, museli vrt utesniť.

Spomenutá sonda potvrdila, že tvorba mičinského travertínu sa začala na konci poslednej doby kamennej, asi pred desaťtisíc rokmi. Rozborom vzoriek sa zistilo, že v tom čase pokrýval náš región hustý karpatský prales a bez stromov bolo iba bezprostredné okolie prameňov.

Z ochranárskeho hľadiska patrí NPP Mičinské travertíny pod Správu Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktorá dbá na to, aby sa nivná lúka s prameňmi zachovala v pôvodnej, prírodnej podobe a neznehodnotila ju cudzorodá trávna alebo krovitá vegetácia.