FOTO: V Očovej vynovili pamätnú izbu najvýznamnejšieho rodáka Mateja Bela

Očovania si dôstojne pripomenuli svojho najvýznamnejšieho rodáka. Pri tejto príležitosti premiestnili jeho pamätnú izbu z budovy Poľnohospodárskeho družstva do Remeselného dvora, ktorý vznikol v roku 2008 prestavbou starého mlyna.

Tvorcovia novej expozície dokonale využili malý priestor na priblíženie života a diela Mateja Bela, ktorý si za svoju prácu vyslúžil uznanie vedeckých kapacít i korunovaných hláv. Tou najväčšou poctou bolo, že k jeho menu pridali čestný epiteton Magnum decus Hungariae - Veľká ozdoba Uhorska.

Slávnostného otvorenia novej pamätnej izby sa zúčastnili viaceré slovenské a regionálne osobnosti na čele s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. Sprevádzali ju niekoľkí poslanci NR SR vrátane Rudolfa Huliaka (zároveň starosta Očovej) a predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera.

Na pôde Remeselného dvora ich sprevádzal jeho správca Pavel Holík. Zdôraznil, že hoci Matej Bel pôsobil v Banskej Bystrici a v Prešporku, v spomienkach sa vracal do rodného kraja a vážil si materskú slovenčinu, hoci v tom čase nebola spisovným jazykom. Sám o sebe vyhlásil: „Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus“ - Jazykom Slovák (Slovan), národom Uhor, vzdelaním Nemec (Germán).

„Veľa času trávil pri vedeckej práci, s perom v ruke a za stolom," pripomenul Pavel Holík. V takomto pracovnom zanietení ho zachytil maliar na obraze, ktorého reprodukcia nás vítala pri vstupe do izby. Oplatí sa prejsť pomaly od panela k panelu, od jednej fotografie k druhej a začítať sa aj do faksimile dobových stránok, kresieb a rukopisov.

Život Mateja Bela priblížila pani Anna Sojková. Dozvedeli sme sa, že pamätná izba je prístupná všetkým záujemcom, turistom, ale i školským zájazdom. Práve mladým ľuďom dokáže takáto zastávka povedať veľa o našej histórii a vedie ich k hrdosti na svoj národ. V susedstve sa v dvoch izbách pripravujú expozície venované bohatým folklórnym tradíciám Očovej.

O Matejovi Belovi sa toho popísalo veľa

V pamätnej izbe nechýbajú ukážky publikácií, odborných i popularizačných, ktoré sa dostali k čitateľom v uplynulých desaťročiach. Dozvieme sa z nich i to, že ani taká uznávaná osobnosť nemala na ružiach ustlané. Ako zástanca pietizmu, protestantskému smeru, pre ktorý sa nadchol počas štúdií na univerzite v nemeckom Halle, mu v zložitých časoch na začiatku 18. storočia hrozilo nebezpečenstvo.

Verejnou podporou vodcu posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho sa dostal do pozornosti cisárskeho generála Sigberta Heistera, ktorý ho po obsadení Banskej Bystrice v roku 1709 za poburovanie ľudu odsúdil na trest smrti. Našťastie, vďaka vplyvným ľuďom dostal milosť. Ubránil sa aj udaniam neprajníkov, ktorí ho v roku 1720 obvinili, že študijné cesty využíva na špionáž pre cudzie mocnosti. Nakoniec si získal na svoju stranu aj osobnosti z katolíckej hierarchie, vrátane pápeža Klementa XII., ktoré podporili vydávanie jeho diel, na ktorých financovaní sa podieľal i cisár Karol VI.

Dielo Mateja Bela je rozsiahle. Z neho sa ako najvýznamnejšie vnímajú Notitia Hungariae novae historico- geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku). V ňom za pomoci početných spolupracovníkov zhromaždil vlastivedné údaje o uhorských župách. Tlačou vyšli štyri zväzky, v ktorých sa venoval predovšetkým stoliciam na území Slovenska. Opis ďalších sa zachoval v rukopisoch.

Životná púť Mateja Bela sa zavŕšila 29. augusta 1749

Spomienka v Očovej pokračovala položením vencov k Belovmu pamätníku, ktorý stojí údajne na mieste jeho rodného domu v centre dediny, a spoločenským programom v kultúrnom dome. V ňom študenti Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici uviedli dramatizované ukážky zo života Mateja Bela. Scenár s názvom Banskobystrické zastavenia Mateja Bela pre nich pripravil Peter Vrlík. Program hudobnými vstupmi doplnili žiaci miestnej ZUŠ a Ženský spevácky zbor Belius z Očovej. Slávnosť dramaturgicky pripravila a moderovala predsedníčka MO MS Miroslava Rajčoková.

Živo bolo i v nedeľu. Očovania si pripomenuli bohaté folklórne tradície a športovci, veľkí i malí, si zmerali sily v 1. ročníku Behu Mateja Bela. Cirkevný zbor venoval Belovej pamiatke nedeľné služby Božie, na ktorých bol kazateľom senior zvolenského seniorátu Jozef Pacek.