VIDEO: Kremničania si mysleli, že budova Akropoly sa rozpadá, vystrašil ich padajúci stĺp. Pravda je napokon úplne iná

Padajúci stĺp na budove Akropoly v Kremnici nie je havária, ale umelecká inštalácia. Dielo Jaroslava Víceho upozorňuje na situáciu nezriaďovanej kultúry na Slovensku.

Nezvyčajný pohľad na priečelie budovy v Kremnici v posledných dňoch prekvapil aj vystrašil viacerých okoloidúcich. Na prvý pohľad totiž pôsobí, akoby sa z fasády postupne uvoľňoval stĺp a začal padať. Mnohí si preto mysleli, že ide o poškodenie historickej budovy. V skutočnosti však nejde o žiadnu haváriu.

Kultúrne centrum Akropola Kremnica vysvetlilo, že ide o umeleckú inštaláciu s názvom Máme to na hrane, ktorej autorom je Jaroslav Více z Akadémie umení v Banskej Bystrici. „Všetci sa pýtate, čo to je, tak nech sa páči (naozaj tam ten stĺp predtým nebol a nebojte sa, zatiaľ sa nám Akropola nerúca...),“ reagovalo centrum na množstvo otázok od verejnosti.

Umenie, ktoré vyvolalo emócie aj diskusiu

Inštalácia zasahuje priamo do priečelia budovy a na prvý pohľad evokuje narušenie stability. Práve tento efekt je zámerný. Dielo má poukázať na aktuálnu situáciu nezriaďovanej kultúry na Slovensku, ktorá sa podľa autorov ocitá „na hrane“ svojho fungovania.

Súvisiaca téma Legendárnemu festivalu Kremnické gagy hrozí zrušenie. Návštevníkov správa zasiahla, mesto posiela otvorený list vláde

„Intervencia do priečelia budovy kultúrneho centra Akropola v Kremnici poukazuje na aktuálnu situáciu v nezriaďovanej kultúre na Slovensku, keď sa každodenné fungovanie a prevádzka kultúrnych priestorov ocitá na hrane. Dôvodom sú mocenské zásahy do systému fungovania kultúrnej infraštruktúry,“ ozrejmila Akropola.

Reakcie verejnosti na seba nenechali dlho čakať. Niektorí priznali, že ich pohľad na padajúci stĺp skutočne vystrašil, iní ocenili originalitu a silný odkaz. „Myslím, že ste vystrašili a tým pádom aj zaujali celkom slušné množstvo ľudí,“ napísal Marián. Katarína dodala: „Tak toto je perfektná inštalácia... nápaditá, núti zamyslieť sa.“

Objavili sa dokonca aj úsmevné reakcie, že niektorí ľudia chceli stĺp napraviť, pretože si mysleli, že ide o skutočné poškodenie. „Áno, aj u nás to bola téma posledných dní. A viem, že podaktorí chceli ten stĺp aj napraviť. Jarko to vymyslel perfektne a verím, že na Slovensku ešte zdravý sedliacky rozum nevymrel a že na toto temné obdobie budeme onedlho už len spomínať,“ napísala Alžbeta.

Súvisiaca téma FOTO: Aj v Bystrickom kraji bojujú kultúrne centrá o prežitie, bez pomoci ľudí môžu zaniknúť, posielajú im mrazivý odkaz

Kultúrne centrá bijú na poplach

Inštalácia v Kremnici však nie je len izolovaným umeleckým projektom. Odráža širší problém, ktorému čelia desiatky nezávislých kultúrnych centier naprieč Slovenskom. Tie upozorňujú, že bez pomoci verejnosti môžu v najbližšom období zaniknúť. Mnohé z nich fungujú na hrane z vlastných úspor, dobrovoľníckej práce alebo s obmedzeným programom. Niektoré už museli rušiť podujatia či prepúšťať zamestnancov.

Do diskusie o stave kultúry nedávno vstúpil aj Lukáš Machala, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry. Vo videu zo svojej návštevy kultúrnych priestorov v Žiline napríklad spochybnil ich charakter, keď o jednom z nich poznamenal, že ide skôr o kaviareň než kultúrne centrum.

„Preto ten kvikot “nezávislých umelcov”, že už nemajú finančnú injekciu. Aj vy by ste si radi za peniaze daňových poplatníkov otvorili a prevádzkovali kaviareň v centre Žiliny…však?“ napísal na sociálnej sieti. Jeho vyjadrenia vyvolali medzi zástupcami nezávislej kultúry aj verejnosťou výraznú odozvu a ďalšiu polemiku o tom, akú úlohu tieto priestory v spoločnosti zohrávajú.

Riešením má byť aj verejná zbierka, ktorá vznikla s cieľom pomôcť kultúrnym centrám prežiť rok 2026. Financie majú pokryť základné náklady ako nájom, energie či organizáciu podujatí. Aj Akropola Kremnica sa touto formou zapája do diskusie o budúcnosti kultúry.

Prostredníctvom umeleckej intervencie upozorňuje, že bez podpory môže byť ohrozená existencia podobných priestorov v celom regióne. Nezvyčajný padajúci stĺp tak nie je len vizuálnym experimentom, ale najmä silným symbolom. Pripomína, že kultúra nemusí byť samozrejmosťou a že jej stabilita môže byť krehkejšia, než sa na prvý pohľad zdá.