Z krásneho hotela na Sliači je ruina, medzi ľuďmi vyvoláva silné emócie. Jeho stav trápi aj spisovateľku zo Zvolena

Národná kultúrna pamiatka hotel Škubňa na Sliači rokmi chátra, hoci si ju pamätajú generácie ako významné spoločenské centrum. Spisovateľka Alexandra Pavelková zasvätila budove svoj najnovší román. Kedysi obľúbený hotel na Sliači dnes pustne

Spisovateľka zo Zvolena Alexandra Pavelková, známa najmä svojou tvorbou fantasy a sci-fi literatúry, sa začiatkom apríla podelila o spomienky na bývalý hotel Škubňa na Sliači. Budova, ktorá sa nachádza priamo pri železničnej stanici na Sliači, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, no dlhé roky chátra.

Hotel dal v 20. rokoch minulého storočia postaviť zvolenský hoteliér Škubňa podľa projektu architektov Cankařa zo Zvolena a Včeláka z Hradca Králové. Podľa Pavelkovej išlo o miesto, ktoré malo výraznú atmosféru a bolo súčasťou jej detstva.

„Keď som bola malá, v nedeľu sme s rodičmi zvykli chodiť na výlety na Sliač vlakom. Zakaždým sme sa tu zastavili a na tej krásnej terase sme si dali limonádu,“ spomína spisovateľka. Ako dodáva, budova dnes vyzerá úplne inak a jej súčasný stav ju trápi. Práve osud hotela ju inšpiroval aj v tvorbe. Budovu preniesla do svojho najnovšieho diela s názvom Dom splnených prianí, kde zohráva dôležitú úlohu ako jeden z hlavných motívov.

„Je to národná kultúrna pamiatka, ale už desaťročia chátra a rozpadá sa. Veľmi ma mrzí jeho stav. A hnevá. Viedlo to k tomu, že som hotel oživila aspoň vo svojej najnovšej knihe: Dom splnených prianí. Je to urban fantasy pre mladších i starších a Dom tam zohráva jednu z hlavných úloh. Ak chcete vedieť, akú, je to jednoduché - stačí sa začítať do knihy,“ uviedla.

Súvisiaca téma Bystričania spomínajú na legendárne podniky, ktoré by si zaslúžili návrat. Tieto miesta im chýbajú asi najviac

Na sociálnych sieťach sa pod príspevkom spisovateľky rozprúdila diskusia plná nostalgie. Mnohí si hotel pamätajú ako živé a obľúbené miesto. „Naposledy som tam spala v roku 1976 (50 rokov) po Silvestri v Palace a vtedy už poriadne vŕzgal, hlavne schodisko, proste romantika. Krásna budova, zaslúži si ožiť,“ spomína Jana.

Ďalší pripomínajú, že hotel bol kedysi významným spoločenským miestom. „Moji rodičia tam mali svadbu. Chodievali sme tam na točenú zmrzlinu do kornútika v tvare mušle. So starkým zase dozadu na terasu, ešte si pamätám sivé vypletené stoličky. Nádherné časy, ale smutný osud budovy,“ uviedla Monika. „Moja mama tam pracovala a my ako deti sme po hoteli behávali. Aj keď bolo po vojne, ale hotel bol krásny,“ pridáva sa Mária.

Objavujú sa aj kritické hlasy smerom k súčasnému stavu budovy a jej vlastníctvu. Niektorí tvrdia, že objekt dlhodobo nie je udržiavaný a jeho stav sa postupne zhoršuje. „Množstvo nádherných architektonických pamiatok takto dopadlo – zmenili sa na ruiny. Takto si my chránime a zveľaďujeme naše kultúrne dedičstvo,“ poznamenal Peter.

Súvisiaca téma Bystričania spomínajú na zlaté časy kina Hviezda a kritizujú jeho zanedbanú fasádu, je hanbou mesta?

Ľudia zároveň pripomínajú, že hotel bol kedysi živým miestom, kde pracovali desiatky zamestnancov a konali sa tam svadby, oslavy či spoločenské udalosti. Hotel Škubňa dnes patrí medzi objekty, ktoré napriek historickej hodnote postupne chátrajú. Hoci ide o národnú kultúrnu pamiatku, jeho stav sa podľa obyvateľov roky nezlepšuje.

Spomienky verejnosti však ukazujú, že budova má stále silné miesto v pamäti regiónu. Pre mnohých je symbolom čias, keď bol Sliač významným rekreačným a spoločenským centrom. Spisovateľka Pavelková zároveň svojím dielom pripomína, že aj opustené miesta môžu zostať živé – aspoň v príbehoch, ktoré o nich vzniknú.