• 8. apríl 2026 o 13:15

FOTO: Združenie Labka zo Zvolena, ktoré pomáhalo zvieratkám, končí. Jeho zakladateľka hovorí o boji o prežitie

FOTO: Združenie Labka zo Zvolena, ktoré pomáhalo zvieratkám, končí. Jeho zakladateľka hovorí o boji o prežitie
Foto: FB/Labka Zvolen, o. z | Zobraziť galériu

Občianske združenie Labka zo Zvolena, ktoré pomáhalo túlavým zvieratám, pre nedostatok financií na neurčitý čas zastavuje svoju činnosť. Jeho zakladateľka opisuje neudržateľnú situáciu.

Za každou zachránenou mačkou či psíkom sa často skrýva omnoho viac, než si ľudia uvedomujú. Nie len dobré srdce a ochota pomôcť, ale aj peniaze, čas, energia, nervy a často aj vlastné obete. A práve to teraz veľmi otvorene priznala jedna zo známych zvieracích pomocí vo Zvolene.

Občianske združenie Labka Zvolen, ktoré sa venuje pomoci túlavým mačkám, králikom aj psíkom, oznámilo, že na dobu neurčitú končí. Za týmto rozhodnutím nie je nezáujem ani únava z pomoci ako takej. Dôvod je oveľa tvrdší a oveľa jednoduchší, minuli sa im finančné prostriedky.

Zakladateľka združenia vo veľmi úprimnom a emotívnom odkaze priznala, že situácia sa dostala do bodu, keď už nie je možné pokračovať zodpovedne a bezpečne. „Nikdy som si nemyslela, že toto budem musieť napísať, ale realita je neúprosná. Momentálne nemáme absolútne žiadne financie na záchranu ďalších mačiek. Nemáme peniaze na kastrácie, na veterinárnu starostlivosť, ani na základné fungovanie,“ uviedla.

Labka Zvolen pritom podľa jej slov nefungovala len z darov či náhodnej pomoci. Hneď na začiatku do nej vložila aj vlastné financie vo výške 5 000 eur. Združenie sa roky snažilo pomôcť všade tam, kde to bolo potrebné, či už išlo o kastrácie pritúlaných mačiek, veterinárnu pomoc alebo samotnú záchranu zvierat.


Vždy sme sa snažili pomôcť každému, nikdy sme nepovedali nie,“ zaznelo v odkaze. Dnes je však situácia podľa nich iná. Bez rezerv, bez stabilnej podpory a bez istoty sa pomoc mení na každodenný boj o prežitie. Silnou časťou celého vyjadrenia je aj priznanie, že združenie v minulosti pomáhalo dokonca aj ďalším organizáciám a ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi so zvieratami.

To ich však podľa ich slov stálo nielen vlastné rezervy, ale aj časť podporovateľov. „V najhorších časoch sme pomáhali aj iným OZ a prišli sme tak o vlastných podporovateľov a vlastné rezervy. Keď sme v najhoršom my, podpora nie je,“ napísali. Takéto slová zrejme najviac ukazujú realitu, ktorú mnohí bežní ľudia nevidia.

Pomoc zvieratám totiž nie je len o jednom príspevku na sociálnej sieti alebo o zdieľaní fotky opustenej mačky. Je to dlhodobý záväzok, ktorý stojí stovky až tisíce eur mesačne. A keď pomoc od verejnosti neprichádza pravidelne, systém sa skôr či neskôr začne rúcať.

Hoci organizácia oznámila pozastavenie činnosti, ich starosti sa tým nekončia. V súčasnosti sa totiž stále starajú o deväť mačiek, ktoré už u nich žijú a potrebujú každodennú opateru. Do celej situácie navyše vstupuje aj potreba dokončiť garáž, ktorá pre ich fungovanie predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.


Takto sa fungovať nedá. Bez rezerv, bez istoty, bez peňazí na základné veci… to nie je pomoc, to je boj o prežitie. Preto sme sa rozhodli, že Labka Zvolen na čas končí. Minimálne dovtedy, kým si nevytvoríme finančné rezervy a nebudeme vedieť fungovať zodpovedne. Ďakujem každému, kto nás podporoval, pomáhal a veril nám,“ odkázali.

Pod oznámením sa okamžite objavili reakcie ľudí, ktorí sa sami venujú pomoci zvieratám alebo vedia, aké náročné je takéto fungovanie v praxi. Jedna zo žien priznala, že podobnú skúsenosť zažíva aj vo vlastnom okolí. „My sme zostali tiež s veľmi malou podporou, hlavne že nám doniesli kopu mačičiek s tým, že nám budú pomáhať. Tú pomoc vzdali po pár mesiacoch. Niektorí po dvoch týždňoch, keď zistili, že tie mačičky jedia a kakajú denne,“ napísala Eva otvorene.

Dodala, že sa starajú až o 60 mačičiek a dvoch psíkov, pričom kvôli tomu obetovali vlastné súkromie aj vlastné financie. Jej slová veľmi presne vystihujú realitu mnohých menších občianskych združení a dobrovoľníkov. Ľudia často pomoc sľúbia v emócii, no keď príde každodenná realita: krmivo, čistenie, veterina, lieky, karanténa či kastrácie, zostane na to len zopár jednotlivcov.

Je mi to ľúto, viem, koľko peňazí to všetko stojí. Sám chovám mačky, každý deň kŕmim štyri pri paneláku a dve máme doma. Kupujem srdiečka kuracie, ktoré im dávam von každý deň a potravu pre našich doma,“ uviedol Vladimír. Oznámenie Labky Zvolen je smutné, no zároveň veľmi dôležité. Ukazuje totiž niečo, čo sa v podobných témach často prehliada, že za každou záchranou zvieraťa nestojí len dobrá vôľa, ale aj fungujúce zázemie a množstvo financií.


Minútky zo Slovenska