• 28. marec 2026 o 21:45

Štát spochybnil pokračovanie obchvatu Brezna, primátor ostro žiada osobné rokovanie s ministrom Rážom

Foto: Štát spochybnil pokračovanie obchvatu Brezna, primátor ostro žiada osobné rokovanie s ministrom Rážom
Foto: FB/Útvar hodnoty za peniaze

Štátny útvar spochybnil ďalšiu časť obchvatu Brezna z dôvodu nízkeho dopravného významu, čo primátor mesta kritizuje a žiada osobné stretnutie s ministrom dopravy pre prehodnotenie situácie.

Pokračovanie obchvatu Brezna sa dostalo do centra pozornosti. Tentoraz nie pre začiatok výstavby, ale pre pochybnosti, či má ďalší úsek vôbec zmysel. Útvar hodnoty za peniaze totiž odporučil, aby sa štát namiesto ďalšej časti obchvatu Brezna sústredil skôr na mestá s väčšími dopravnými problémami. Mesto s takýmto pohľadom zásadne nesúhlasí.

Ďalší úsek by stál milióny

Podľa ÚHP pripravila Slovenská správa ciest štúdiu pre II. etapu, 2. úsek obchvatu Brezna, teda pre približne 2,6 kilometra dlhý úsek, ktorý by mal prepojiť cestu smerom na Telgárt s cestou na Tisovec. Odhadované náklady dosahujú 43 miliónov eur s DPH. Samotná SSC na webe uvádza dĺžku 2,566 kilometra, dve okružné križovatky, tri mosty a predbežný harmonogram, podľa ktorého by sa výstavba mohla začať okolo roku 2030 a skončiť v roku 2034.


ÚHP zároveň pripomenul, že Brezno už dnes využíva dve hotové časti obchvatu, ktoré sú v prevádzke od rokov 2017 a 2023 a podľa ich hodnotenia odvádzajú z centra mesta približne 10-tisíc vozidiel denne. Práve preto považuje pripravovaný tretí úsek len za doplnok, ktorý by podľa štúdie využívalo 5- až 6-tisíc áut denne, pričom po zohľadnení ďalších faktorov by to mohlo byť podľa ÚHP ešte menej.

Podľa analytikov projektu nepomáha ani to, že samotná štúdia mala vyhodnotiť jeho spoločenské prínosy ako záporné. Inými slovami, investícia by sa podľa tohto pohľadu nemusela štátu ani spoločnosti reálne vrátiť. Kritika sa netýka len ceny. ÚHP upozornil aj na to, že presmerovanie dopravy na dlhšiu trasu by mohlo priniesť vyššie prevádzkové náklady, viac emisií aj väčšie riziko nehôd.

Zároveň poukázal na to, že projekt nepatrí medzi priority ministerstva dopravy a nie je ani zaradený medzi najbližšie plánované investície. Odporúčanie analytikov preto znie jasne – ponechať si územnú rezervu do budúcna, no peniaze a energiu nasmerovať tam, kde sú dopravné problémy citeľnejšie.


Primátor Brezna ostro reagoval

Na stanovisko ÚHP zareagoval primátor Brezna Tomáš Abel veľmi kriticky. Podľa neho analytici vôbec nevzali do úvahy to, čo je pre mesto kľúčové, teda zaťaženie centra a jeho okolia ťažkou dopravou. „So závermi ÚHP o obchvate Brezna nesúhlasíme. Za to čo vyprodukoval Útvar hodnoty za peniaze by som sa iba hanbil. Ak však ide o nejakú politickú objednávku, rozumiem tomu a sme na to zvyknutí,“ odkázal primátor.

Podľa jeho slov sa o obchvate v Brezne dlhodobo hovorilo ako o celku, nie ako o projekte, ktorý má zmysel len po častiach. Práve preto považuje spochybňovanie posledného úseku za nepochopiteľné. „Vždy sme sa bavili o tom, že obchvat dáva naozaj zmysel ako celok a bez toho sa nemusel ani stavať. Ak sa raz o takejto stavbe rozhodlo tak je smutné, že ju nezmyselne spochybňuje nejaký útvar od stola, ktorý v konečnom dôsledku urobí viac škôd ako osohu,“ uviedol.

Brezno sa podľa primátora nechce so stanoviskom ÚHP zmieriť. Mesto chce požiadať ministra dopravy Jozefa Ráža o osobné stretnutie a žiadať prehodnotenie stanoviska. Pre samosprávu totiž nejde len o čísla v tabuľkách, ale aj o každodenný život obyvateľov. Mesto tvrdí, že práve ťažká tranzitná doprava, najmä počas exponovaných dní a víkendov, stále citeľne zaťažuje ulice aj okolie obytnej zástavby.

Slová primátora však neostali bez odozvy: „Za Ministerstvo financií SR by sme sa chceli ohradiť voči tvrdeniam o „politickej objednávke“. Chceli by sme zdôrazniť, že autorom projektu je Slovenská správa ciest, ktorá realizovala štúdiu uskutočniteľnosti. Náš analytický útvar vychádzal pri hodnotení z objektívnych dát, štatistík a záverov tejto štúdie,“ ohradil sa rezort financií.

Minútky zo Slovenska