Meno amerického finančníka Jeffrey Epstein sa už roky spája s jednou z najväčších sexuálnych a spoločenských káuz posledných desaťročí. Epstein bol v USA obvinený z obchodovania s neplnoletými dievčatami na sexuálne účely a zo zneužívania mladistvých. V roku 2019 ho zatkli federálne úrady, krátko nato zomrel vo väzbe v New Yorku. Jeho smrť vyvolala množstvo otázok a konšpiračných teórií, no vyšetrovanie jeho kontaktov pokračovalo.
Takzvané „Epstein Files“ predstavujú tisíce strán dokumentov – ide o súdne spisy, e-mailovú komunikáciu, zoznamy kontaktov či výpovede svedkov. Postupne ich zverejňujú americké úrady vrátane výborov Kongresu. Dokumenty mapujú Epsteinove vzťahy s politikmi, podnikateľmi, akademikmi či známymi osobnosťami z USA aj Európy. Samotná zmienka o mene v dokumentoch však automaticky neznamená trestnú zodpovednosť – v mnohých prípadoch ide o spoločenské, pracovné alebo jednorazové kontakty.
Na Slovensku vyvolali pozornosť zistenia Investigatívneho centra Jána Kuciaka, podľa ktorých sa bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák mal s Epsteinom osobne stretnúť najmenej 25-krát. Stretnutia sa mali konať v rokoch 2017 až 2019 v New Yorku, Paríži, Viedni aj v Bratislave. Mimoriadne intenzívny mal byť rok 2018.
Podľa analýzy dokumentov mal byť iniciátorom väčšiny schôdzok Epstein, ktorý zabezpečoval logistiku a navrhoval aj ubytovanie vo svojich rezidenciách. V komunikácii sa objavujú aj ďalšie mená vrátane bývalého stratéga Bieleho domu Steve Bannon.
Zverejnené materiály obsahujú aj e-maily, v ktorých si Epstein a Lajčák vymieňali odkazy na články či komentovali politické dianie. Obsah komunikácie podľa dostupných informácií nepreukazuje trestnú činnosť, naznačuje však plánovanie stretnutí či spoločných večerí. V jednom z e-mailov figurovalo Lajčákovo meno aj v súvislosti s „európskym projektom“.
Miroslav Lajčák opakovane uviedol, že kontakt s Epsteinom mal spoločenský charakter a súvisel s jeho diplomatickými povinnosťami, najmä v období, keď pôsobil ako predseda Valného zhromaždenia OSN. Zdôraznil, že Epsteinove trestné činy boli v plnom rozsahu známe až po jeho zatknutí. Spätne označil komunikáciu za chybu, no odmietol, že by išlo o čokoľvek iné než o výmenu názorov.
Kauza Epstein tak aj po rokoch vyvoláva otázky o tom, aké kontakty finančník udržiaval a do akej miery o jeho aktivitách vedelo jeho okolie. Zverejňovanie dokumentov pokračuje a v mnohých krajinách vrátane Slovenska podnecuje verejnú aj politickú diskusiu o potrebe preverovania prípadných väzieb.