VIDEO: Lavína z Liptova zabila 15 detí, bábätko prežilo pod snehom 4 hodiny. Nové zábery k výročiu tragédie v Rybô

Osada Rybô v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre je navždy zapísaná do dejín ako miesto najtragickejšej lavínovej katastrofy na Slovensku. V týchto dňoch si pripomíname 102. výročie udalosti, ktorá sa odohrala v noci zo 6. na 7. februára 1924 a pripravila o život celé rodiny. Pri tejto príležitosti Správa Národného parku Veľká Fatra zverejnila nové video s historickými fotografiami a spomienkami, ktoré vracajú pozornosť k jednej z najtemnejších nocí našich horských dejín.

Lavína sa vtedy uvoľnila zo svahov masívu Krížnej krátko po desiatej hodine večer. Obrovská masa snehu sa valila do hornej časti osady Rybô, kde zničila tri domy a ďalšie vážne poškodila. Zo zasypaných 22 ľudí sa podarilo zachrániť len štyrom, ostatných 18 zahynulo. Tragédia bola o to bolestnejšia, že medzi obeťami bolo až 15 detí. Rybô sa tak stalo symbolom ničivej sily lavín a najväčšej horskej katastrofy v dejinách Slovenska.

Lavíny boli v oblasti bežné. Ľudia vyrúbali stromy, ktoré ich chránili

Podľa Lesov Slovenskej republiky nešlo o nešťastnú náhodu bez varovania. Južné a juhovýchodné svahy Krížnej patria dlhodobo medzi najlavínovejšie oblasti Veľkej Fatry. Kombinácia strmých svahov a výrazných zásahov človeka do krajiny vytvorila mimoriadne rizikové prostredie. Odlesňovanie kvôli paseniu dobytka a intenzívnej ťažbe dreva pre banské a hutnícke účely zničilo prirodzenú ochranu svahov už v stredoveku. Lavíny tak boli pre miestnych obyvateľov hrozbou celé generácie. Padali už v 18. a 19. storočí a len niekoľko rokov pred osudnou nocou sa opakovane zastavili tesne nad osadou.

V roku 1924 sa k dlhodobým rizikám pridali extrémne poveternostné podmienky. Veľké množstvo čerstvého snehu a silný vietor vytvorili na hrebeni mohutné preveje, ktoré sa postupne uvoľnili. Do pohybu sa dostalo približne 2,4 milióna kubických metrov snehu. Lavína prešla viac než dva a pol kilometra, miestami dosahovala výšku až 35 metrov a svojou silou ničila všetko, čo jej stálo v ceste. Časť jej energie našťastie pohltil starší les a staršia lavína v susednej doline, čo pravdepodobne zabránilo úplnému zničeniu celej osady.

Ľudia ostali v osudnú noc napriek zvykom doma

Zvlášť tragickým detailom je fakt, že v osudnú noc zostali ľudia doma. Obyvatelia Rybô mali zvyk počas nebezpečných dní sa presúvať k príbuzným do nižšie položenej osady Valentová. Tentoraz sa však rozhodli zo svojich príbytkov neodísť, keďže po dňoch brodenia sa hlbokým snehom už nemali silu znova absolvovať cestu. Práve toto rozhodnutie sa mnohým stalo osudným.

Horská záchranná služba pri spomienke na Rybô upozorňuje aj na výnimočný rozsah lavíny. Podľa dnešnej medzinárodnej klasifikácie by patrila do kategórie veľmi veľkých lavín, teda tých najničivejších. Dosahovala rýchlosť až okolo 180 kilometrov za hodinu, vyvíjala extrémny tlak a po ceste strhla tisíce kubíkov stromov. Snehový nános bol taký masívny, že na niektorých miestach pretrval až do leta a dolinou sa dlhý čas prechádzalo doslova snežným tunelom.

Trojmesačné bábätko prežilo pod snehom 4 hodiny

Silným ľudským príbehom tejto tragédie je osud Benjamína Strmeňa, ktorý mal v čase lavíny len necelé tri mesiace. Prežil ako jediný zo šiestich súrodencov, keď ho lavína zasypala v kolíske, nad ktorou sa vďaka popadaným šindľom vytvoril malý priestor s prívodom vzduchu. Po približne štyroch hodinách ho objavili pod snehom.

Jeho rodičia prežili, pretože ich lavína vytiahla z postelí a valila sa s nimi niekoľko metrov dolu svahom. Našťastie sa im poradilo udržať na jej povrchu. Aj keď Benjamínovu mamu zasypal sneh do pol pása, jeho otec ju holými rukami vyhrabal a zachránil. Po hodinách zúfalého hľadania sa im podarilo nájsť svojho najmladšieho syna, ostatné deti však neprežili.

Katastrofa mala veľký ohlas a stala sa impulzom pre prvé odborné úvahy o protilavínovej ochrane. Už krátko po nej vznikli projekty technických a biologických opatrení, ich realizácia však pre nedostatok financií postupovala pomaly. K výraznejším zásahom došlo až po ďalších veľkých lavínach v druhej polovici 20. storočia, keď sa začalo systematické zalesňovanie svahov Krížnej a budovanie protilavínových zábran. Dnes mladé lesné porasty predstavujú najdôležitejšiu ochranu územia. Paradoxne, tam, kde kedysi človek lesy zničil, ho dnes stromy chránia.