Slovenské národné divadlo zasiahla smutná správa. V stredu zomrel v Bratislave operný režisér, dramaturg a pedagóg Július Gyermek, jedna z kľúčových osobností zakladateľskej generácie slovenských operných tvorcov. Mal 94 rokov.
Július Gyermek sa narodil 18. apríla 1931 v Dolných Hámroch, od detstva však vyrastal v Bratislave. Pôvodne študoval činohernú réžiu, no veľmi skoro sa jeho profesijná cesta definitívne spojila s operou. Okrem réžie sa venoval aj dramaturgii, písaniu a prekladom libriet.
Do Slovenského národného divadla nastúpil v roku 1954, najskôr do činoherného súboru. Už o rok neskôr však prešiel do opery, kde pôsobil ako režisér, neskôr dramaturg a šéfdramaturg. Prvej opernej scéne zostal verný až do odchodu do dôchodku v decembri 2001.
Jeho režijný rukopis bol nezameniteľný. Vychádzal z princípov antického divadelného kánonu, dôsledne pracoval s jednotou miesta, deja a času a operné príbehy inscenoval ako prehľadný sled kontrastných obrazov. Mimoriadnu pozornosť venoval práci so spievajúcim hercom a kvalite partitúry. Významne pracoval so svetlom, kontrastom svetla a tieňa často nahrádzal klasickú scénografiu a ako prvý na Slovensku uplatnil tzv. svetelnú oponu. Medzi jeho dlhoročných spolupracovníkov patrili scénografi Pavol Mária Gábor a Vladimír Suchánek.
Za desaťročia pôsobenia v SND vytvoril desiatky inscenácií. Medzi jeho profilové diela patrili opery Revízor, Trubadúr, Lucia di Lammermoor, Cisárove nové šaty, François Villon, Aida či Nabucco. Práve Nabucco v jeho réžii sa stal fenoménom – v repertoári vydržal 27 sezón a dočkal sa 420 repríz, čo je dodnes rekord v histórii Opery SND.
Správa o jeho úmrtí vyvolala silnú vlnu spomienok medzi spevákmi, dirigentmi a kolegami, ktorí s ním dlhé roky spolupracovali. Tenorista Ján Galla pripomenul, že práve pod jeho vedením debutoval na scéne Opery SND. „Debutoval som na scéne opery SND práve v jeho inscenácii Nabucco, a potom v mnohých ďalších. Spomínam na neho a jeho inscenácie ako na tie najkrajšie zážitky v našej opere. Česť jeho pamiatke,“ uviedol.
Silnú osobnú spomienku pridala Sisa. „Bola som ho navštíviť asi pred dvomi mesiacmi. Bol bez známok starnutia, rovnako vtipný, plný spomienok. Bol mi blízkou rodinou aj intelektuálnym ostrovom. Nech sa naňho ešte dlho spomína, zaslúži si to za neskutočný prínos do našej kultúry,“ napísala.
Na jeho pedagogickú činnosť spomína Jozef, ktorý s Júliusom Gyermekom absolvoval množstvo rozhovorov počas ciest vlakom medzi Bratislavou a Banskou Bystricou, kde viedol operné štúdio na Akadémii umení. „Nikdy na to nezabudnem. Vždy ste ma povzbudili a naplnili optimizmom,“ uviedol.
Ľudský rozmer Júliusa Gyermeka zdôraznili aj ďalší kolegovia. „Bol to dobrý, férový a chápavý človek a zanietený režisér,“ napísala Jana.
Spomienky, ktoré zaplavili diskusie, sa opakujú v jednom bode – Július Gyermek bol nielen výraznou umeleckou osobnosťou, ale aj mentorom, pedagógom a človekom, na ktorého sa v slovenskej opere bude ešte dlho spomínať ako na symbol jej zlatej éry.