Zaujímavý pohľad sa v uplynulých dňoch naskytol vodičom aj chodcom v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová. Jedným z nich bol aj Dominik, ktorému sa podarilo natočiť líšku sediacu v snehu pri rušnej križovatke, len pár metrov od premávky. Video sa rýchlo rozšírilo na sociálnych sieťach a okamžite vyvolalo množstvo reakcií.
Podľa miestnych nejde o žiadneho nováčika, líšku poznajú už roky a dali jej meno Žofka. „Na sídlisku tu žije párik už hádam 6 až 8 rokov, je to už skoro ako domáce zviera,“ píšu ľudia v komentároch. Kedysi mali mať nory na Tatranskej ulici pri Bille, dnes sa pohybujú po širšom okolí. „Chúďa hladné. 3x som ju stretol,“ potvrdil Ivan.
Obyvatelia hlásia jej výskyt na viacerých miestach: pri škole na Magurskej, na Karpatskej, pred Sitnianskou školou, ale aj v okolí polikliniky. Niektorí priznávajú, že líška je krásna a nebojí sa ľudí, iní majú obavy najmä o jej bezpečnosť, napríklad aby ju nezrazilo auto. Jej pohyb po uliciach môže skomplikovať aj dopravnú situáciu.
Časť ľudí upozorňuje, že strata plachosti nie je prirodzená a môže predstavovať riziko. Objavili sa aj obavy z možných konfliktov so psami, šírenia chorôb či nevhodného správania detí, ktoré sa snažia k líške približovať. „Tá líška stratila absolútnu plachosť, čo nie je v poriadku. Je otázkou času, kedy skočí po dieťati, čo bude mať rožok v ruke alebo pes donesie domov chorobu, prípadne dieťa, keď sa líška vyondzí v piesku… je pekné, ako ju zvieratkári chvália, ale jej správanie sa vymyká norme,“ myslí si Monika.
Zároveň zazneli aj výzvy na ohľaduplnosť: „Ľudia ak nepomôžete, aspoň ich nestresujte a neubližujte. Majú rovnaké právo žiť slobodne a v pokoji. Ak už musia hľadať potravu pri ľuďoch, tak im to aspoň nekomplikujte,“ píše Mirka. Líšku však v žiadnom prípade nekŕmte, aj keď môže pôsobiť hladne alebo dôverčivo, prikrmovanie divokej zveri v meste je nebezpečné pre zviera aj pre ľudí.
Ak líška nie je zranená, odborníci odporúčajú ju nechať na pokoji a kontaktovať príslušné orgány len v prípade, že je ohrozená alebo dezorientovaná. Žofka je príkladom toho, ako si príroda hľadá cestu aj do mesta. Zároveň však platí, že divoké zviera patrí do divočiny, nie do ľudskej blízkosti.