Vo veku 88 rokov zomrel v utorok slovenský filmový režisér, scenárista, dramaturg, publicista a pedagóg Rudolf Urc. O jeho úmrtí informoval Slovenský filmový ústav, ktorému túto správu oznámil jeho syn. Rudolf Urc bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského dokumentárneho a animovaného filmu a dlhoročným spolupracovníkom SFÚ.
Zvolenský rodák bol absolventom dramaturgie na Filmovej a televíznej fakulte v Prahe, ktorú ukončil v roku 1960. Svoju kariéru začínal ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave. Režíroval množstvo dokumentárnych filmov, medzi nimi napríklad Človek z Málinca, Tri spomienky, Generáli, Nedokončená kronika, Výstrely v Košútoch či Povstaleckí letci. Vo svojej tvorbe sa často venoval historickým témam a citlivo reagoval aj na aktuálnu spoločenskú realitu.
V období normalizácie v 70. rokoch bola jeho dokumentárna tvorba zakázaná a Rudolf Urc bol preradený k animovanému filmu. Ako sám neskôr spomínal, išlo o bolestivé obdobie, ktoré však zásadne ovplyvnilo jeho ďalšiu životnú cestu. Práve animovaný film sa postupne stal ťažiskom jeho tvorivého aj odborného záujmu.
Slovenský animovaný film v Rudolfovi Urcovi nezískal len dramaturga, ale najmä kľúčovú tvorivú osobnosť, ktorá sa výrazne podieľala na jeho formovaní a rozvoji. Stál pri všetkých dôležitých generáciách slovenských animátorov a významne ovplyvnil aj vývoj televíznej animovanej tvorby, najmä večerníčkov.
Režíroval úspešné animované filmy ako Oráč a obri, Minútky na vrátnici, Prvá trieda či Mesto na Dunaji a podieľal sa na seriáloch Majster Kristián, Príbehy z belasej maringotky, Dada a Dodo či Rozprávky z nočnej košieľky. Bol tiež autorom námetu a scenára a spolurežisérom dokumentárneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu o dejinách slovenskej animácie.
Rudolf Urc stál pri zrode Bienále animácie Bratislava v roku 1985 a po roku 1989 sa stal zakladateľom Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, ktorú dlhé roky viedol.
Popri filmovej tvorbe sa intenzívne venoval aj publikačnej činnosti. Napísal viacero zásadných kníh o teórii a histórii animovaného filmu, dejinách slovenskej animácie i dokumentu. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patria Slovenský animovaný film, Dejiny animovaného filmu, monografia o Viktorovi Kubalovi či kniha Neviditeľné dejiny dokumentaristov.
Ešte v posledných rokoch spolupracoval so Slovenským filmovým ústavom na príprave ďalších dvoch publikácií, ktoré SFÚ plánuje vydať aj po jeho smrti.
Rudolf Urc sa počas svojho života podieľal na stovkách filmových diel. Za svoj prínos získal množstvo ocenení, medzi nimi Pribinov kríž I. triedy, Zlatú kameru Art Film Festu, Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii či cenu Igric za celoživotné dielo, ktorú prevzal len niekoľko mesiacov pred svojím úmrtím.
Slovenská filmová kultúra stratila v Rudolfovi Urcovi nielen mimoriadneho tvorcu, pedagóga a historika filmu, ale aj výraznú ľudskú osobnosť, ktorá formovala celé generácie filmárov a animátorov.