Leninov park je hanbou mesta, tvrdia sklamaní Bystričania. Z pokojnej zóny je miesto, kde sa bojíte sadnúť si na lavičku

Kedysi tiché útočisko pre rodiny s deťmi, seniorov a milovníkov prírody. Dnes miesto, ktorému sa mnohí oblúkom vyhýbajú. Leninov park – zelená plocha v srdci Banskej Bystrice – prechádza dlhodobým úpadkom a podľa miestnych obyvateľov sa z neho stalo „územie nikoho“. Mestská zeleň, ktorá by mala byť zdrojom pokoja a oddychu, čelí neustálym sťažnostiam.

Stačí prejsť pár metrov od vstupu a realita vás ovalí. Neporiadok, preplnené koše, znečistené lavičky, zvyšky alkoholu a fekálie v kríkoch či dokonca priamo na chodníkoch. Pre mnohých je to výstižný obraz toho, ako veľmi sa mesto vzdialilo od bežných problémov ľudí.

Na sociálnych sieťach sa v posledných dňoch rozprúdila vášnivá debata o stave parku, v ktorej zaznievajú otvorené a ostré slová. „Dnes sme boli so synom fotiť. Viaceré kríky boli ozdobené použitými servítkami a, samozrejme, nechýbalo kvantum 💩 – predpokladám, že pes nebol majiteľom týchto pokladov. Cez lavičku gate ako sušiak, za inou lavičkou detské pyžamo, okolo ďalších lavičiek fľaše od alkoholu, bordel. Uvedomujem si, že sa nedá ustriehnuť všetko, ale netvárme sa, že nemáme problém s asociálmi. Uhlisko, sídlisko, serpentíny – všade na… Neviem, možno je to len môj pohľad, ale je to určite jedna z tém, ktorá by mesto mala zaujímať, keď už človek len čo vyjde z vchodu, nájde pri balkóne pozdrav 💩 od iného človeka,“ napísala Nika.

Jej rozhorčenie nie je výnimkou. Obyvatelia mesta si už dlhšie všímajú, že Leninov park stráca dôstojnosť, ktorú si ako mestský verejný priestor zaslúži. Dlhoročné sľuby o revitalizácii zostali zatiaľ len na papieri. „Od hradných je sľúbená revitalizácia už minimálne 5 rokov. Popísalo sa o tom podobne ako o pláži alebo o zastrešení zastávok MHD na Striebornom námestí. Zo strany mesta jednoducho nezáujem,“ pripomína Beáta. „A pritom ten park je perfektný, je to oáza pokoja a kľudu – akurát tá čistota… Veľmi je zanedbaný ten náš park, zišlo by sa pozametať chodníky aj niektoré lavičky poopravovať.“

Medzitým sa park stáva útočiskom pre ľudí bez domova a problémových jednotlivcov. Niektorí Bystričania tvrdia, že sa tu necítia bezpečne. „Z námestia asociálov vyháňajú a oni sa potom zdržiavajú v mestskom parku. Celý park je jeden humus, resp. už sa to mestským parkom ani nedá nazvať. Primátor sa chodí na prechádzky vyviezť mimo mesta… Čo sa nejde tam jedno víkendové popoludnie poprechádzať s rodinou?“ konštatuje Martina.

Najalarmujúcejší obraz však vykresľuje Barbora, ktorá v okolí parku žije. Spomína, ako počas minulého leta tri mesiace niekto stanoval priamo v parku, čo bolo vidieť už od cesty. Dva razy kontaktovali mestskú políciu, no bezvýsledne – údajne sa im nepodarilo stan nájsť. „Na ulici za Tescom býva mesiac bezdomovec, viete si predstaviť, aké to je chodiť tadiaľ do a zo škôlky?“ pýta sa. A dodáva: „Na park sa sťažovali ľudia miliónkrát. Jediné hojdačky, ktoré tu máme v blízkosti, keďže my tu žiadne ihrisko nemáme, sú nonstop obsadené, špinavé, v celom parku spia po lavičkách a nechávajú tam bordel. Nikoho to nezaujíma a nikoho nezaujímame – my ľudia, čo tu bývame.“

Park ako zrkadlo mesta

Leninov park, ktorý by mohol byť miestom stretávania, oddychu a komunitného života, sa pomaly stáva symfóniou chaosu, špiny a mestského nezáujmu. Bystričania už nechcú mlčať – ich výpovede sú výzvou nielen pre samosprávu, ale aj pre verejnosť, aby sa téma údržby a čistoty mestských priestorov konečne dostala tam, kam patrí – na vrchol priorít.

Kým sa tak nestane, zostáva Leninov park smutným pripomenutím toho, ako rýchlo sa môže verejný priestor premeniť na zabudnutý kút mesta.