V srdci sídliska v Banskej Bystrici kedysi stálo Srdiečko – podnik, ktorý pre mnohých miestnych znamenal nielen miesto, kde sa dalo dobre najesť, ale aj priestor pre stretnutia, zážitky a spomienky, ktoré pretrvali dodnes. Diskusie na sociálnych sieťach oživil príspevok pripomínajúci tento legendárny podnik a vyvolal vlnu nostalgie medzi obyvateľmi.
Srdiečko ponúkalo široký výber jedál, od studenej kuchyne so šalátmi a ruskými vajciami až po čerstvé pečivo a zákusky. Obsluha fungovala za pultom a riad odnášala zberačka do vozíka, no neskôr pribudli aj čašníci a dokonca detský kútik. Srdiečko bolo miestom, kam ľudia chodili na obedy, sladké maškrty aj krátke zastavenia po ceste z práce či nemocnice. Aj keď dnes už neexistuje, a nahradil ho obchod s potravinami, v spomienkach mnohých zostáva ako legendárny podnik ich mladosti a detstva.
Jednou z najsilnejších spomienok mnohých Bystričanov je točená zmrzlina, podávaná v plechových nádobkách. „Ešte tam bola zmrzlina v takom plecháčiku. Točená - pistáciová a vanilková. Čo som sa nazvonil na zvončekoch, aby mi hodili vo vreckovke na zmrzku… a hodili,” spomína Roman.
Mnohí si vybavujú typické jedlá, ktoré sa v Srdiečku podávali. „V Srdiečku robili super parené knedle,” píše Daša. Okrem nich nechýbali ani sladké dobroty. „V mliečnom bufete som zbožňovala šľahačkový čokoládový pohár a punčiaky,” dopĺňa Daša. „A mandarinkový pohár so šľahačkou!” pridáva Lucia.
Niektorí podnik vnímali ako dôležitú súčasť svojich denných rituálov. „To kakao po nočnej, to bola chuť! Z nemocnice dolu kopcom, horúce kakao s brioškou, mňam,” spomína Anna. „Kuchyňa bola vynikajúca. Studená kuchyňa, šaláty, ruské vajcia a zákusky perfektné. Všetky jedlá a pečivo vždy čerstvé. Aj teraz by bolo Srdiečko jednotkou v občerstvení,“ spomína Bystričan Ján, ktorého stará mama pracovala v Srdiečku za pokladňou.
Srdiečko nebolo len jedáleň, ale aj miesto, kde sa ľudia stretávali. „S maminou sme tam chodili na vtáčie mlieko a na pohár so šľahačkou, mňam,” píše Iveta. Peter spomína, že ma obedy do Srdiečka radi chodili zamestnanci Spojov.Pre Magdalénu bolo Srdiečko výnimočné aj tým, že tam pracovala jej sesternica. „Mám krásne spomienky na Srdiečko. Keď bola moja mamička v pôrodnici, tak sem ma brával môj ocko vždy, keď sme išli domov z návštevy z nemocnice od mamičky,“ spomína na detstvo Róbert.
Mnohí spomínajú na systém obsluhy a atmosféru podniku. „Tu čašníci neboli, obsluhovalo sa za pultom a taniere a poháre zbierala zberačka do vozíka,” vysvetľuje Elen, ktorá v Srdiečku pracovala v 70. rokoch. Jozef však dodáva, že neskôr sa tam čašníci predsa len objavili, dokonca aj detský kútik.
Hoci podobné podniky dnes v Banskej Bystrici existujú, mnohí si myslia, že už nemajú to čaro ako kedysi. „Tam sme chodili na šaláty, škoda, že už nič také nie je v BB,” hovorí obyvateľka Gabriela. „Bohužiaľ, je to ďaleko. Zišlo by sa niečo v meste,” dodáva.
Pre mnohých Bystričanov zostane Srdiečko miestom, ktoré im pripomína detstvo, rodinné chvíle či nezabudnuteľné chute. A hoci sa časy menia, spomienky na obľúbené miesta zostávajú živé.