V Banskej Bystrici sa rozhádali psičkári. Odložte pri venčení telefóny a venujte sa psom, odkazujú si

Venčenie psov bez vôdzok sa stáva čoraz bežnejším javom, čo prináša rozporuplné reakcie verejnosti. Kým niektorí tvrdia, že psy potrebujú voľný pohyb, iní upozorňujú na možné bezpečnostné riziká a problémy, ktoré môžu nastať. Situácia si vyžaduje väčšiu pozornosť a diskusiu o pravidlách a zodpovednosti majiteľov psov.

Obyvateľka Banskej Bystrice, ktorá na sociálnej sieti vystupuje pod meno Broncha, zdieľala verejne názor, v ktorom opisovala zúfalú situáciu so psami na prechádzkach. Psy, ktoré stretáva, sú často pustené navoľno a spôsobuje jej to pravidelné komplikácie. „Za posledné 2 mesiace som šesťkrát musela riešiť cudzích psov, z toho 2x to boli napadnutia,“ píše v príspevku. Vyzýva tak občanov, majiteľov štvornohých miláčikov, aby zvýšili svoju pozornosť a boli zodpovednejší a ohľaduplnejší k ostatným psičkárom a psom. „Vymeňte Flexivodítka za normálne, odložte pri venčení telefóny a začnite sa venovať svojim psom, vezmite ich na tréning poslušnosti a socializácie, nevenčite ich bez vodítka,“ dodala Broncha.

Návštevná hala Rooseveltovej nemocnice je uzavretá. Čo to znamená pre pacientov?

Skúsenosti, ktoré zatiaľ mala jej komplikujú a znepríjemňujú bytie vonku so svojím domácim zvieraťom. „Ja už úprimne pri každom venčení pozerám cez plece a mám strach ísť na dlhšiu prechádzku, aby som môjho psa nevystavila ďalšej traume, prípadne neublížila cudziemu psovi za to, že má nezodpovedného pána, keď budem chrániť toho svojho,“ popísala svoj strach v príspevku. 

Aj pani Barbora bola so svojím synom svedkom nepríjemnej situácie s voľne pusteným psom. Pri prechádzke sa na jej malého dvojročného syna rozbehol natešený pes, ktorý začal po dieťati skákať. To malo následne spadnúť na zem. Keď sa chlapec postavil a situácia sa zopakovala, dieťa sa zľaklo a začalo plakať. Majiteľ mal na psa údajne kričať, no zviera nereagovalo. „Akože ja som nevedela ani ako reagovať. Psík sa síce chcel len hrať, ale proste je to malé dieťa, tak ho zhodil a olizoval a on sa zľakol. Jediné šťastie, že natrafil na dieťa, čo miluje psov a na mňa, matku čo je aj psičkár,“ uzavrela skúsenosť Barbora. S napadnutím sa stretla aj iná Sásovčanka. „Ja už mám traumu chodiť von… Syn už so mnou nevenčí po poslednom napadnutí...“ napísala do komentára.